London

London

Monday, 26 August 2013

(N.E.)S.K.O.R.O

Keď strávite istý čas opäť v krajine svojho domova, príde vám na um ako veľa vecí stíhate v tej druhej, inej krajine, ktorá sa pomaly stáva vašim domovom. Áno, stáva sa vašim domovom. A aj keď vždy pri návrate na Slovensko pociťujete výčitky svedomia, že ste opustili svou rodnú zem, viete že váš návrat domov by bol krokom späť. Po tom, čo všetko ste si vybudovali v novej krajine, mali by ste sa vzdialiť a začať budovať niečo nové. V tom si uvedomíte, že už nemáte dvadsať. Prekročili ste hranicu s číslom tri a pomaly sa vám začnú narátavať roky vyššie. Pri pohľade na to, čo ste opustili, pri stretaní sa so starými priateľmi, ktorí sú stále na tom istom mieste ako ste ich opustili, je len samozrejmé že ten svet západného charakteru, ktorý sa točí akosi rýchlejšie vás láka viac. Za tri roky ste získali autoritu a uznanie tam, kde iní by neuspeli. Ste plní elánu a motivovaní zostať a ešte viac sa snažiť prebiť sa vyššie. Nie vždy sa to dá, no vždy sa dá dosiahnuť niečo iné.

Rovnako sa nedá vrátiť čas a vy viete, že by ste to ani nechceli. Možno len občas keď sa ocitnete na svadbe vašich priateľov a vidíte, že ten či onen s ktorým ste si raz alebo dva-krát vyšli na rande, už má pri sebe žienku a niekedy aj zopár ratolestí navyše. Vtedy si len tak poviete, že ste možno niečo zmeškali. Mohli ste aj vy mať manželský život a nejakú tu ratolesť. Nie, nič ste nezmeškali. Ani ste neprebrali. Bo to, že vaše bývalé opozitum je šťastné s inou ženou, je len ukážkou toho, že vy by ste s ním šťastná nebola. Že osud tomu chcel, aby bol šťastný s niekym iným. A presne tak to malo byť. Ešte chvíľu budete chodiť na svadby a budete stretať vašich priateľov s novými prírastkami, no za istý čas to ustane. A keď to ustane, bude rad na vás. Niekto na mňa čaká. A ja si zatiaľ ešte chvíľku užijem tej krásnej slobody, slobodičky.

Lenže aj tá moja slobodička má trhliny. Stretáte sa s mnohými mužmi. Každý z nich má svoje čaro. No vy viete, že ani jeden z nich nezapadá do vášho časového, motivačného ani iného charakteru budúcnosti. Jeden vám sľubuje, že vás vezme tam i tam. Volá vám skoro každý druhý večer, pýta sa vás ako ste sa mali. Nikdy ste ho nestretli, nikdy ste sa s ním nerozprávali zoči voči. Vy len viete, že keby vám nezavolal, tak sa začnete cítiť smutná a váš týždeň bude prázdny. A tak čakáte, kým bude mať na vás čas. Veríte, že si ho nájde. Pretože ste úžasná, milá, dobrá, jednoducho máte všetých päť "P" ako sa vraví. No po štyroch či piatich mesiacoch, vás to čakanie omrzí. A sľuby zostanú len planými rečami. Naprv sa mu snažíte naznačiť že časový úsek sľubov je mierne pridlhý a neskôr ho priamo konfrontujete s tým, že päť či šesť mesiacov je dosť dlhá čakacia doba i pre slona. A on vám povie, že čoskoro sa to zmení. No keď chcete aby určil termín, tak zuteká. Napriek tomu, že má všetky pozitívne vlastnosti, a určite vás chce raz stretnúť, vy viete že už ďalej sa vám čakať nechce. Viete, že jediným riešením je ignorovať jeho správy a volania. Pretože vy ste sa už navolali a napísali dosť. Tam kde sa jedna strana snaží aby došlo k stretu a z druhej neprichádza odozva, treba zaznať taký priateľský vzťah. Pretože ak na začiatku chýba čas, tak určite nebude po tom, ako sa s ním stretnete. Ani keby ste boli kráľovnou zo Sáby, ani tak by si na vás nenašiel čas. Pretože si ho doteraz nenašiel vôbec. A namiesto toho, aby ho obetoval na vás, šiel von so svojimi priateľmi. A tak by to bolo stále.

Potom tu máte dobrovoľníka, ktorý keď mu je smutno a nemá už v skutku s kým by šiel von, spomenie si na vás. Udržuje si vás v stálom kontakte. Pod časom sa vás spýta či ste vporiadku. Nespýta sa vás čo je nové. Len či ste o.k. A vy mu odpíšete, že áno. Som vporiadku. A možno pripíšete čosi viac, aby ste ho ohúrili čo všetko ste za ten čas, kým ste sa nevideli stihli vykonať. Lenže on túto informáciu nepožadoval a opäť sa staviate do pozície tej, ktorá je využívaná a dobrovoľne o sebe povie aj to, na čo sa vás nikto nepýtal. Je to ten typ muža, ktorý si vás drží na špagátiku, pretože by vás chcel ako priateľku s benefitmi. A na vás zostáva sa rozhodnúť, či by ste to chceli. No vaše hlboké presvedčenie vám to nedovolí. Vy viete, že priateľstvo s benefitmi je len úbohá fyzická príťažlivosť, ktorá by po čase aj tak vyprchala. A tak sa ho snažíte priateľsky (ob/vy)medziť. Najprv si z toho pán dotyčný robí žarty. Schytí vás menšia panika, čo ak a čo keby... Zahráte to do autu. No o pár dní na to, si uvedomíte akú veľkú chybu ste spravili. Mohli ste sa zbaviť požierača vašej energie. Namiesto zbavenia sa príťaže, ste si ho nechali kdesi blízko pri sebe. Čo keby a čo ak... Úbohé stvorenie, prebuď sa konečne. A povedz mu, čo je zač. Nestojí ti ani za fajku dymu. Pretože sa o teba nezaujíma. Chcel by ťa len rýchlo dostať. Zbav sa ho čo najrýchlejšie. Uľaví sa ti. Ak o teba prejavilo záujem jedno takéto indivíduum, určite sa za tebou otočí a niekto iný. Lepší.

Popri týchto dvoch typoch, sú tu aj takí, ktorí vám neustále pretínajú cestu. Snažia sa votrieť do vašej priazne. Občasnými správami, lichôtkami. No vždy sa ozvú v čase, keď vy ste už na nich zabudli, alebo sa nachádzate v čase a priestore, kedy je nemožné sa s nimi vôbec stretnúť. Stále vám omieľajú že si s vami čoskoro výjdu von, pripomínajú vám stále aká ste krásna, aj napriek tomu že to viete. Alebo vás po dlhom čase stretnút kdesi na ulici alebo v pube a uvedomia si aká ste super a sexi a premôže ich pocit, že možno by u vás mohli zaskórovať a dostať druhú šancu. Ale vy im ju nedáte len tak ľahko. Bo vaša pamäť aj srdce už sú kdesi inde. No a z toho hlasné výkriku, ktorý vyšiel z mužských úst nakoniec nezostane nič iného, len tichý tón, ktorý doznieva kdesi v minulosti.

Nakoniec tu máte človeka, ktorý sa nenachádza vo vašej časovej dĺžke. Plaví sa na psychických vlnách  vašej mysle, ale chýba vám jeho priama prezencia. Priama konfrontácia v realite vášho bežného života. Niekedy si prajete, aby tu bol pri vás. Aby ste mu denno-denne nemuseli písať čo váš potešilo, ale aby ste mu to mohli povedať zoči-voči. Aby vás, keď vám nie je hej - mohol čo i len objať.

To je to čo vám chýba najviac. Ten pravý fyzický kontakt s človekom, ktorý vám rozumie. Ktorý vie čítať vaše myšlienky a rozumie vašim pocitom. Ten ozajstný fyzický kontakt človeka s človekom. Možno preto toľko ráz upadáte do všetkých tých krátkych snovaní mužského pokolenia. Veríte, že medzi tými všetkými vydriduchmi sa nájde jeden menej skazený. No všetci z nich vás objímajú rovnako. Jeden s väčším rozkrokom, druhý s menším. No vy nehľadáte väčší, či menší. Táto myšlienka je vám úplne cudzia. Vám na tom až tak nezáleží. Ide o ten jednoduchý ľudský úkon. To pravé milenecko-priateľské objatie, pre ktoré by ste možno urobili aj ten krok späť.

A tak čakáte ďalej...

Ešte rok...

Ešte dva...

Ešte... 

Už...?

N.E.S.K.O.R.O

Thursday, 15 August 2013

Ľuba Letná

Fontána si píska pieseň vysokých tónov,
čmeliak si letí najkratšou cestou domov;
a ja si tu sedím a čakám na lavičke pri divadle na teba, moja drahá.

Vysoký obor pnie sa vysoko nad vašim mestom,
kde pred 1150 rokmi prišli dvaja solúnsky bratia;
a ja si tu sedím a čakám na lavičke pri divadle na teba Ľuba, moja drahá.

Pokojné mesto prázdninové, tiché, teplé a vľúdne,
kde rozpoviem ti ako krásne a dobre mi je vo svete;
v meste,
kde fontána si píska pieseň vysokých tónov
a čmeliak si letí smerom domov.



Nitra 2013

Clivota


Vôňa domova, keď kráčate okolo "smrdutého" poľa;

Keď cítite vetrisko "prečesávajúc" vám hrivu;

Keď zrak sa vám slzou kalí pohliadnuc na krivky rodnej zeme;

Pohľad na farbami hýriace domy, s predzáhradkami úhľadne upravenými.

Friday, 2 August 2013

Poem N.2 (Slovak/English version)


Po horách, dolinách kráčame vedno spolu.
Tichúčky nohami šliapeme matku prírodu,
kde šumivý les hrá ľubozvučnú pieseň večera,
kde nieto hluku "tisícich tátošov" či "ozrutných kráv".

"Nazri mi do pravého oka, čo vidíš?"
- Kamennú studňu, drahá moja.

"No že, pozri do ľavého, čo sa v ňom zrkadlí?"
- Tichá voda, tichá voda, moja milá.

"Prilož si pery na moje čelo, čo cítiš drahý môj"
- Horko, padnutú pýchu a vráskavosť.

"Polož svoje prívetivé ucho k môjmu srdcu, ako sa ozýva?"
- Silné je, ako to moje. Vedno bijú, tak ako včera, dnes aj pozajtra.


English version of Poem N. 2:

Through woods and valleys we walk together,
silently, our feet are touching the grounds of mother Earth,
where rustling trees play the evening song,
where there´s no noise of metal horses and no disturbance of old oxen.

"Look into my right eye, what can you see?"
-It´s an old stone well, my dear.

"Oh, please look into my left one, what glistens in it?"
- Silent waters, silent waters, my lovely.

"Put your lips onto my forehead, what can you read?"
-There´s heath, broken pride and wrinkles on it.

"Oh, please put your kind ear onto my breast, how does it beat?"
-It´s as strong as mine. They beat together, as it was in March, is in April and will be in November.

Poem N.1


Oblaky, mračná, mrákoty,
milý môj robí drahoty.
Nechce mi kúpiť červený ručníček,
bo sa mu viac páči biely kapesníček.

Nebo, nebo, nebíčko,
pošepni mu tichúčko
za čím moje srdce piští,
nech sa tým ručníčkom rýchlo pyšním.