Letter B

Po tom, čo si prečítate srdceryvný email, schytí vás hnev. Odpor a tiež si začnete klásť otázku, prečo vás to dostihlo až teraz. Na jednej srane sa cítite úplne strašne. Na druhej strane máte pocit, že spravodlivosti za to, čo sa vám stalo bolo učinené zadosť. Je však správne tešiť sa z ľudského nešťastia? To, čo postihlo vašu bývalú priateľku mohlo postihnúť vás. A vy sa len tešíte, že je mimo nebezpečenstva a vás to obišlo. No kdesi v kútiku duše stále máte ten pocit, že Božie mlyny melú síce pomaly, ale isto... Aké strašné je uvedomiť si, že ste nažive. A aké oslobodzujúce je zistiť, že vaša minulosť je už len minulosťou.

Aká by bola vaša odpoveď? Odpovedali by ste snáď? Či by ste mlčali? Šľahali by ste plamene, či by ste boli schopní odpustiť?

Možno by vaša odpoveď znela nasledovne:

Drahá Eva,

nečakala som, že mi napíšeš. Tvoj email ma prekvapil. Vôbec netuším čo na to povedať. Chcem však, aby si si prečítala nasledovné riadky.

Odhodila som minulosť za seba. Čo sa stalo nebolo veľmi pekné ani od Garyho alebo od teba. Vraviac, že v tom nebolo nič osobné nie je úplne na mieste. Práve preto, že keď ľúbime tak naša láska by nemala byť sebecká. Keď sme zaľúbení, robíme hlúposti. Ale určite ľudí nezraňujeme ohováraniami a inými štipľavými slovami. Ak ich vravíme, je to preto že sa chceme niekam dostať a niečo dosiahnuť. A v tomto ti úplne rozumiem. Viem čo bolo za tým.

Ako som tak čítala tvoj email, došlo mi, že si sa mi vlastne ospravedlnila a že je ti ľúto toho, čo sa stalo. Mám pravdu?

Musím sa priznať, že ja som o tebe povedala len jednu zlú vec a aj to len preto, pretože mi bolo ublížené. Na druhej strane, bola si to ty kto mi pomohol uvedomiť si, kto vlastne Gary je. Pomohla si mi odkryť jeho pravú tvár. Rovnako tak učinila aj naša spoločná priateľka Magda. Ona mi nadstavila zrkadlo a pomohla mi uvedomiť si, v akej situácii sa práve nachádzam. Škoda, že vy dve ste sa pohádali a odcudzili. Verila som, že si k sebe nájdete cestu a že ti pomôže.

Je len ťažko uveriteľné, že Gary bol zatknutý. Nikdy voči mne a ani voči svojmu synovi nezdvihol ruku. Je naozaj strašné, čo všetko dokáže s človekom urobiť alkohol. Poznala som Garyho ako dobrého človeka. Človeka, ktorý miloval svojho syna. Myslím si, že zo situácie v ktorej sa nachádza, a dúfam že sa to nesplní, je len jedno možné východisko. Mohol by to byť jeho koniec. Modlím sa, aby sa tak nestalo.

Neskutočne ma tvoj email zarmútil.

V určitom okamihu som si myslela, že pojdem za Garyho bývalou priateľkou a poviem jej, že jej expriateľ sa snaží získať svojho syna do opatrovníctva. Ale nikdy som nenašla ten pravý dôvod, prečo by som tak musela učiniť. Predstava, že za ňou prídem a poviem jej že som Garyho súčasná priateľka, a že mu občas pomáham starať sa o ich spoločného syna, bola pre mňa príliš šokujúca. A prečo by som mala jatriť zacelené rany? Naozaj mi záležalo na jeho synovi, ale to všetko je už len minulosť.

Ja som naozaj verila, že ty a Gary sa ľúbite. Možno si myslíš, že tomu tak nie je, ale ja som vám naozaj želala všetko dobré. Je mi veľmi ľúto, že si sa dostala do takej zlej situácie. Snaha o znásilnenie, život pod fyzickým nátlakom, muselo to byť hrozné. Dúfam, že sa z toho čoskoro pozviechaš a dostaneš. Trvalo mi istý čas, kým som opäť začala normálne žiť. A začala som od seba. A to radím aj tebe. V prvom rade, musíš odpustiť sama sebe. Nie je to jednoduché. Mať pred očami všetkých priateľov, známych, spoločne strávené dni a večery. To všetko spoločné čo ste zdieľali, je odzrazu preč.

Čím viac investujeme do vzťahu, tým väčšie je naše sklamanie.

Dobrá vec je, že som sa niečo naučila. Dostala som jednu veľkú životnú lekciu. A bude ešte mnoho ďaľších. Som rada, že som prežila. Buď šťastná. Prosím ťa, snaž sa byť šťastná. To je ďaľšia vec o ktorú sa musíš pokúsiť. Choď domov, objím svoju mamu, otca, kohokoľvek koho nájdeš. Oni by mali byť v prvom rade tí, ktorí by ťa mali podporiť.

Moja drahá Eva, nemôžem sa s tebou stretnúť. Som momentálne veľmi vyťažená. A nielen preto. Dôvodom je aj to, že ja sa do minulosti nevraciam. Ja radšej odpustím a pohnem sa ďalej. Odpúšťam ti. Máš moje požehnanie žiť šťastná. Snaž sa prežiť svoj život tak jedinečne ako sa len bude dať.

Dúfam, že mi uveríš že to, čo som ti napísala je myslené úprimne. Naozaj ti želám, aby ťa v živote postretlo len to najlepšie.

Ak náhodou budeme mať šťastie a stretneme sa v tomto veľkom meste, navrhujem aby sme sa nerozprávali o našej minulosti. Radšej by sme sa mali pozhovárať o našej budúcnosti a prítomnosti. Pretože len na tom záleží.

Želám ti mnoho zdaru v práci, štúdiách a v milostnom živote.

Ema xx

Letter A

Z času na čas vás život prekvapí. A vy dostanete email od priateľky vášho bývalého priateľa. Je to neobvyklý počin, ale niekedy sa s tým stretnete. Ako znie taký email. Ako asi vyzerá? Mohol by sa začínať práve takto:

Drahomilovaná Ema,

dúfam, že sa máš dobre.

Prepáč, že ti píšem tento náhodný email. Prosím, prečítaj si ho skôr ako klikneš na tlačidlo vymazať.

Na začiatok by som sa chcela ospravedlniť za to, čo sa stalo minulý rok. Je to práve teraz, keď si uvedomujem, že obe sme boli oklamané. A je mi veľmi ľúto, že som si namiesto priateľstva s tebou vybrala Garyho. Bola to chyba. Nikdy som ti nechcela ublížiť a cítim sa za to veľmi vinná.

Povedala som o tebe niekoľko zraniteľných a bolestivých vecí, ktoré som nemala. Je mi to úprimne ľúto. Bola som zaslepená voči situácii, a nikdy to nebolo myslené osobne. Ja som len bola zamilovaná a nevidela som pravú podstatu veci.

Predpokladám, že nevieš čo sa Garymu stalo. Pretože sa z neho stal alkoholik a človek s problémom ovládať svoj hnev, odňali mu jeho syna, na neurčito. Dokonca som musela podať svedectvo na polícii, pretože ma chcel znásilniť a fyzicky mi ublížiť.

Ema, ja a jeho syn sme žili a trpeli niekoľko mesiacov pod ťažkým fyzickým nátlakom. Našťastie, jeho syn je momentálne v náručí svojej matky, ktorá je mimochodom úžasná žena. A keď som jej povedala, čím všetkým si si prešla tak jej skoro puklo srdce.

Obraciam sa na teba ako na priateľku a človeka, ktorý by ma podporil. Viem že si bola svedkom Garyho agresie a teraz viem čím všetkým si si prešla. Viem že si si veľmi obľúbila jeho syna a my ho teraz potrebujeme ochrániť.

Bolo by naozaj úžasné, kedy sme sa mohli porozprávať. Ale budem rozumieť tomu, ak sa so mnou nebudeš chcieť stretnúť. Neboj sa, Gary sa o tom nedozvie. Má zakázané ma kontaktovať a komunikovať so mnou. Ak by tak učinil, šiel by rovno do väzenia. Prosím, nekontaktuj ho ani mu nič nehovor.

Dúfam, že ti môžem veriť. Napísala som tento email od srdca. Musela som pozbierať veľa odvahy, aby som ti ho napísala. Stále sa obávam tvojej odpovede.

Verím že čoskoro odpíšeš.

S láskou

Eva. xxx

The importance of a Soulmate VI

Tento príspevok bude patriť jednej duši, ktorú som opäť stretla na vysokej škole. Nebude to muž, ale žena. Možno sa vo mne začína prebúdzať feministka. Skladám hold ďalšej priateľke, súputníčke a podporovateľke, vždy vernej fanynke (vždy prišla na môj koncert), ktorá ma nikdy neopustila a vždy ma čímsi prekvapila a pred dvomi rokmi aj navštívila spolu s ďalším mojim priateľom v Londýne.

Milá fanynka,

volám ťa Kráska, pretože si krásna.

Volám ťa Kráska, pretože aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, máš úprimné a dobré srdce.

Volám ťa Kráska, pretože máš štýl a si vždy elegantná.

Volám ťa Kráska, pretože život bez teba by bol príliš všedný. 

Nemať sa navrátiť k úprimnému priateľovi, keď zavítam na Slovensko, k človeku, ktorý ma vždy pobaví a pri ktorom môj duch pookreje, by bolo márnou cestou.

Si dôvodom prečo mi chýba moja rodná zem. A ten dôvod chcem aby pretrval. Chcem a budem sa vždy snažiť k tebe navrátiť a vždy ťa nájsť kdekoľvek budeš. Aj keď nie vždy zdieľam ten istý entuziasmus a názory na život, vždy to budeš ty ku komu sa budem neustále navracať. Pretože môj život bez opozita by bol márny. Neúplný.

Každý človek potrebuje priateľa, obraz toho, čím byť nechce. Ale potrebuje bod, obraz kam smeruje. A ty si to dotiahla riadne ďaleko. Začala si výbornou diplomovou prácou a pokračovala si v úpenlivej a nepretržitej vedecko-pedagogickej práci naďalej. Ja som tiež začala, ale skončila som kdesi tesne pred koncom. Dlhšie sme spolu nepísali, netelefonovali. Možno už teraz dopisuješ monografiu a čoskoro ašpiruješ na docentúru. Šikovná si, Kráska moja.

Nedávno som len tak prešla tvoju fb stránku. A vidím, že opäť nie si sama. Smiem jasať nad novým objavom, či je ešte príliš skoro? Ja by som ti tak veľmi dopriala nájsť toho, po kom už dlhšie túžiš. Si nezávislá feministka, podobne ako ja a nám sa to opozitum ťažšie hľadá. Minulé leto si bola pri tom, pamätáš, ako zle som sa spálila? A v to leto keď si bola s pánom doktorom u mňa na návšteve, aj vtedy som sa veľmo popálila.

Myslím, že v tom čase ste mi obaja návštevníci naznačili, že to nie je to pravé "orechové", ale ja som mala príliš zahmlené videnie. To leto minulé, bolo nakoniec v nešťastí, šťastné. A opäť si bola pri tom. A aj si mi poradila. Ja len ľutujem, že som to nezvládla lepšie. Odpusť mi, Kráska moja.

Milujem naše spoločné výlety a úlety. Nebolo ich veľa. Ale vždy stáli za to.

Volám ťa Kráska, bo si mojou oporou keď ťa potrebujem.

Volám ťa Kráska, bo mi tlieskaš na javisku a aj vtedy keď mi nie je hej.

Volám ťa Kráska, bo vždy keď sa navrátim domov, si medzi prvými kto ma víta s otvorenou náručou.

Volám ťa Kráska, bo vždy vravíš pravdu a na nič sa nehráš.

Chýbaš mi Kráska a ja dúfam, že sa mi čoskoro vydáš! xxx

The Importance of a Soulmate V

Dnes sa dožíva jedna moja najlepšia priateľka okrúhleho výročia. Naše priateľstvo už trvá istý čas. Stretli sme sa letmo, ona si asi nespomenie, ale bola som s ňou na prvom svätom prijímaní. V čase keď som sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, chodila som na prípravu nie v rámci školy, ale po škole. Boli roky deväťdesiate, naša krajina bola čerstvo odtrhnutá spod nadvlády červeného draka a ja som chodila na prípravu so svojimi kamarátmi. No keďže v našom meste sme mali dva kostoly, a zrovna ten v ktorom som to mala absolvovať bol mierne od ruky, moji rodičia poprosili pána farára aby som šla na prvé sväté prijímanie v tom hornom. A tak sa stalo. Šla som teda na prvé sväté prijímanie s inými mne neznámimy tvárami. Aké bolo smutné moje srdce, keď som si uvedomila, že prijímem Ježiša skôr ako oni. A že si s nimi nezaspievam a nevykročím v jedno do ďalšej etapy môjho kresťanského života spoločne. Ale rodičov bolo, je a treba poslúchať. Nuž, tak sa stalo že som sa ocitla v novej skupine ľudí, kde jednou z nich bola aj moja terajšia priateľka. Lenže v tom čase to bolo inak. Všetci na mňa zazerali a ja som sa cítila trochu mimo. Nepoznala som ich mená, tváre, hoci to boli moji rovesníci.

Bližšie som moju priateľku spoznala až na cirkevnej škole. Bola s nami v triede. A jeden z mojich spolužiakov, volal sa Laco, jej robil veľké naprieky. Bola mierne okrúhla, prostoduchá úprimná duša, ktorá by vám uverila všetko na svete. V jej očiach všetko muselo mať nejaký dôvod a význam. Bola jedináčik, maznáčik a i keď sme ju zo začiatku nemali veľmi radi, pirátstva nášho spolužiaka učinené na tak jemnej duši, rozdelili našu triedu na posmeškárov alebo jej chrabrých zástancov. Poväčšine sme sa na nej zasmiali i my. Nemohli sme si pomôcť. Bola a je vždy vtipná. Jej študíjne výsledky v tom čase mierne pokrivkávali, no jej húževnatosť, snaha o dobrý výsledok pretavili horšie známky na výborné koncoročné hodnotenie. Keby nebolo toho oplana, ktorý ju tak trestuhodne trápil a vyhrozoval sa jej, možno by s nami tú novopečenú cirkevnú základnú školu aj dokončila. Ona sa však rozhodla odísť na inú školu a tak sme sa jedna druhej stratili.

Nebolo by to však pravé orechové, keby sme zostali bez seba. Opäť sa naše cesty skrížili na strednej škole. A tam už išlo do tuhého. Snaha uspieť na strednej škole, aby ste si vytvorili dobrý základ pre vyššie méty je v pubertálnom veku tou najhoršou kliatbou. Driete, učíte sa, snažíte sa polapiť tie najlepšie známky a to všetko sa ešte násobí kolektívom v ktorom sa nachádzate. Ak ste neboli obľúbený na základnej škole, stredná vám v tom veľmi nepomôže. Ale vaša osobnosť a to ako vás vnímajú ľudia okolo vás zaváži. A tá naša trieda sa vyprofilovala dobre. Ak ste človek s otvorenou mysľou a srdcom, vojde sa vám doň viac ako tých 30 ľudí s ktorými putujete štyri roky. Vytvoríte si priateľstvá z iných ročníkov a tried. Musíte si však uvedomiť kto ste. Nie vy ste kráľom, ale je to vždy niekto iný. Vlastne sú to všetci tí, ktorí sú okolo vás. Nespomínam si, že by v našej triede vládol kult osobnosti. Áno, mali sme lídrov. Ľavicových, pravicových a aj tých nezávislých, no dokázali sme vždy potiahnuť za ten správny koniec. Súdržnosť triedy bola skúšaná viac-ráz. Najmä keď úprimné a jemnocitné duše ako moja narodeninová priateľka nechceli podľahnúť sile kolektívu. No vždy sa po úprimnom a demokratickom dohovore vzdali.

V poslednom ročníku keď nám bolo dovolené už piť, začali sme spolu chodiť na diskotéky a okusovať pohľady chlapcov, tak výnimočných parketových levov. A že sme sa nasmiali, keď im to "išlo".

Navrátim sa k mojej jedinečnej priateľke. Do času, keď už nebola jedináčik, ale keď do ich rodiny zavítala voňavá tvár novorodenca, chlapca. Často sme ho chodievali pozrieť a voziť na vychádzky. Rástol ako z vody a netrvalo dlho kým sa rozprozprával a začal utekať rýchlešie ako my všetci naokolo. Jeho city k ľuďom boli tak silné, že ich len ťažko nechával odísť z ich domova. Neraz sa stalo, že keď som chcela odísť, silno ma schmatol za nohy, alebo inú časť tela a nechcel ma pustiť. A keby len to. I pohrýzol. No to všetko preto, že sa nerád vzdával akejkoľvek spoločnosti. Mali ste však vidieť pohľad mojej priateľky. Plný súcitu, hanby a aj ospravedlnenia, aký je jej ten novopečený brat nespratník. Ťažko uveriť, že o pár rokov bude na vysokej škole.

Naša púť sa na strednej škole však neskončila. Obe sme boli prijaté na vysokú školu do Nitry. A celých päť rokov sme jedna druhú stretali, pomáhali si a boli si oporou. Popri tom sme stíhali chodiť na diskotéky, okúsiť prvé bozky a sklamania z lásky. Možno moja priateľka bola vždy sklamaná viac ako ja. Bo ona ľúbi naivne a navždy. A keď vás niekto oklame, neozýva sa, nebodaj podvedie, bolí vás nielen hlava a telo, ale celý človek. Až tak veľmi, že začnete dietovať a skončíte s vredmi v žalúdku. No nebola to len láska, čo ju k tomu dohnalo. I každodenný stres vysokej školy. Nie nadarmo sa vraví, že ak chcete niečo získať, musíte aj niečo stratiť, obetovať. Škoda, že v jej prípade to bola časť zdravia.

Keď obe sme stáli v rukách s vysokoškolským diplomom, každá z nás dostala svoje zamestnanie. Ja na škole a ona v sociálnom sektore. A to bola oveľa väčšia a ťažšia škola. Nikdy som jej to nepovedala, ale mala môj úprimný obdiv za to, že podstúpila takú skúšku. Nie vždy je jednoduché sedieť a počúvať dvoch rôznych ľudí a ich (ne)manželské spory. A nebodaj spory o deti. Skladám klobúk dole nad tým, ako sa dokázala preniesť nad tým všetkým čo kedy musela riešiť. Nikdy nespomenula žiadny detail o svojej práci, no bolo jej vidieť na očiach ako veľmi trpí. No, ona sa vždy len usmievala.

Dnes už nepracuje v sociálnej sfére, ale v školskej. Tvrdo sa prinútila k ďalším štátniciam, získala malý doktorát, štátnicu z jazyka a začala pracovať ako pani učiteľka. Učenie ju vždy bavilo. Rovnako ako mňa. Teraz však po druhý raz skladám klobúk dole. Bo získať akýkoľvek titul po škole, keď riešite ťažké životné situácie, nie je ľahké.

Keď každá z nás vstúpila do ozajstného života, po opustení vysokej školy, netrvalo dlho a moja drahá priateľka si našla svojho drahého priateľa. Tu by som chcela podotknúť, že obe sme "hľadali toho pravého" v ten istý čas. No očividne jej modlitby boli silnejšie ako tie moje a dnes, pri okrúhlom výročí, slávi nielen svoje narodeniny, ale aj to že sa jej podarilo vziať si rozumného, vtipného a inteligentného muža, s ktorým spoločne postavili svoj nádherný "zámok" a spolodili úžasnú dcéru. A nad tým všetkým sa mi chce len tlieskať a kričať z Londýnskeho oka:

"Brava, moja drahá!

Brava, bravissima!

Lepšie si to už nemohla dokázať! Sláva ti úprimná duša, bo si krásna a odvážna!"

The Importance of a Soulmate IV

Stalo sa to už dávnejšie. Keď som ešte sedávala na univerzitnej stoličke. Nevedela som čo je to láska medzi mužom a ženou, ani som si nikdy neuvedomovala čo to slovo presne vyjadruje. Snáď hlbší zmysel mi prinieslo vtedy, keď jeden z mojich drahých spolužiakov odišiel na niekoľko mesiacov študovať do zahraničia.

Vtedy som si uvedomila, ako veľmi som si ho obľúbila a zamilovala. Zrazu keď mi zmizol z očí, začal mi preveľmi chýbať. Jeho hlas utíchol v našom univerzitnom zbore. Jeho krásne modré oči už neprežiarili šedé a tmavé chodby, na ktorých sme čakávali na semináre od skorého rána. Bol krásny a stále je. Ale nikdy sa za mnou neotočil. Vždy keď som stála v jeho blízkosti vedela som, že pozerá po iných spolužiačkách. Iných a zaujímavejších ženách ako som snáď vtedy bola ja. Dokonca mi prišlo, že sa zaujíma o moju najlepšiu kamarátku, pretože mávali spoločnú cestu na priváty.

Pamätám si však na jeden okamih, ktorý mi vtedy prišiel úplne prirodzený, no pre moju matku sa stalo čosi neobyčajné. Bola to naša posledná katedrová Christmas party. Ako vždy sme si pripravili skeče a viac-hlasné anglické koledy. No a tesne pred našim ďalším výstupom prišiel za mnou a spýtal sa, či by som mu nezašila gombík. A ja ako správne pripravené dievča, vylovila som zo svojej tašky ihlu a niť, a prišila mu ho.

Neskôr večer keď ma mama prišla vyzdvihnúť z party, bo večerný autobus v tom čase už nejazdil, vyšla za mnou na prvé poschodie aby mi pomohla zobrať nejaké veci. Keď v tom momente ktosi na mňa volá: "M....ška, ešte toto si vezmi." Bol to hlas môjho najobľúbenejšieho modrookého spolužiaka. On už určite zabudol na to že sa čosi také stalo. No ja, nikdy. Keď všetci naokolo vás volajú akosi obyčajne, to nezvyčajné oslovenie vám vždy utkvie najviac.

Keď ma mama viezla v aute, spýtala sa, kto bol ten mládenec čo ma tak pekne oslovil. A ja som povedala, že spolužiak. Prišlo mi, že ma tak pekne oslovoval vždy a všade. No možno v ten večer si dal viac záležať a zaintonoval moje meno krajšie a lepšie ako kedykoľvek pred tým. Možno sa to stalo preto, že aj napriek tomu že si tú košeľu nevyzliekol, bola som schopná mu ten gombík zašiť veľmi rýchlo a dobre.

Dnes už viem, že ten môj hudobne a jazykovo nadaný spolužiak bol a aj zostane najväčšou platonickou láskou môjho života.

Škoda.

He´s got the qualities of a man I would always love and adore.

The Importance of a Soulmate III

Tá bytosť by mi určite pomohla pri odstraňovaní mŕtvoly, by mohlo znieť pre jednu dušu, ktorá je momentálne mimo blízkeho kontaktu, ale ktorej um a empatia sú stále pri mne a tento pocit nikdy neuhasol.

Milá vysokoškolská spolužiačka,

náš vzťah začal na univerzite a stále trvá, za čo ti chcem vysloviť úprimný vďak. Nepamätám si presné slová ako sme nadviazali našu známosť, ale pamätám si že sme sa ocitli v tom istom krúžku, kde sedeli švárni spolužiaci a mnoho krásnych a inteligentných spolužiačiek. Zasadli sme si vedľa seba, nebolo inde miesta a od tej chvíle sme si vždy našli spoločnú lavicu. Iba občas nás profesorské magnificencie a iné honorability od seba oddialili v čase prísneho skúšania a preverovania našich vedomostí. No občas ak sa dalo, boli sme putovníčkami cez spoločné krúžky, semináre a iné "podlosti" študíjneho programu.

O dušu sme spievali v univerzitnom ženskom zbore, po niekoľkých rokoch a zmenách vo vedení v zmiešanom. A obe sme sa naspievali a nakoncertovali aj mimo neho dostatočne. Naše jednotlivé úspechy nikdy nezatienili naše priateľstvo, napriek tomu, vzájomne nás povzbudzovali k vyšším métam. Vzájomná podpora v časoch ťažkých i tých menej náročných v nás zanechala stopu súznenia a empatie.

Rozpomínam sa na chvíľu, keď sme spoločne kráčali na katedru anglického jazyka a pred nami kráčal úžasný človek, profesor, ktorý nám veľa rozumu do hlavy nenalial, ale ktorý nás oblažil kusom človečenstva a my sme s úžasom počúvali jeho zážitky a životné skúsenosti. Aké hrozné však bolo naše ranné zistenie, že už nikdy viac medzi nás nezavíta. Že už neuvidíme v jeho rukách igelitku s tým typicky slovenským jedlom a jeho jedinečným prísnym no ľudsko-šibalským pohľadom plným múdrosti. A takých zistení bolo viac.

Nikdy nezabudnem na vianočné katedrové Christmas parties, ktoré sme s toľkým nadšením pomáhali zorganizovať a spoločne sa vždy predviedli a zanôtili si tú "našu". Pomáhali sme si pri písaní seminárnych prác, zdieľaním poznámok. Neraz si ma počas dlhej prestávky medzi seminármi prichýlila k sebe na privát, kde sme sa neskôr pripravovali na tú strašnú skúšku z hudobnej didaktiky. A všetko sme to zvládli. Tých päť rokov prebehlo ako voda. A prebehlo viac ako úspešne.

Ak by si bola muž, vyznala by som ti lásku. Vyznávam ti vďaku za tú tvoju neskonalú lásku priateľskú. Taká sa len tak hocikedy nevidí, nezažije.

Dnes sme každá inde. Ty sa strachuješ o svojho budúceho potomka a ja si ešte stále užívam slobodu. No aj tak na mňa stále myslíš. Svedčí o tom aj tvoj list a krásne dary k mojim narodeninám. Už som ti za to neraz poďakovala, ale ďakujem ti ešte raz. Na to, že na mňa nezabúdaš a myslíš aj keď som ďaleko od teba.

Želám ti krásny večer a mnoho zdaru. Neboj, malý potomok bude zdravý. Presne taký odvážny a jedinečný tvor ako si ty. Neboj sa, ten tam hore nedá zmárniť tak dobrej duši ako si ty.

Ľúbim ťa, drahá priateľka x 

The Importance of a Soulmate II

Mať priateľa je naozaj dôležité. A potreba soulmate je možno ešte viac výrazná, keď sa nachádzate mimo domova. V diaľave si uvedomíte kto bol skutočne vašim priateľom a kto sa len tváril, že mu na vás záleží. Veľkú úlohu pri tom zohráva, že už nie ste tak často medzi "svojimi". V jeden deň keď zorganizujete stretávku všetkých vašich priateľov pri príležitosti svojich narodenín, zistíte kto vlastne o vás stojí. Výhovorky typu, mám už rodinu a bez manžela, manželky sa mi prísť nechce, v tomto prípade nielenže štípu, ale zatínajú do živého. Veď predsa to čo sme si vybudovali za toľké roky jeden manžel, manželka nemôže zbúrať. Či áno?

Rozumieme postaveniu rodiny v spoločnosti. Rozumie však spoločnosť postaveniu jednotlivca voči rodine?

V malom meste plnom "malých" ľudí sa akékoľvek stretnutie s priateľmi bez prítomnosti manžela, manželky stáva kuloárnym a štipľavým sústom pre každé "malé" ústa. Ale veď nejde o atómovú elektráreň. Jedna duša len chcela vidieť a hudobne zabaviť tých, ktorých nadovšetko miluje. A tak na jej koncert prišli iba tí, ktorí naozaj stáli o trochu zábavy v tom "malom" šedivom meste.

V tomto malom šedom meste podlieha štipľavým útokom nejedna bytosť mne blízka, a tak by som týmto blízkym osobám chcela venovať nasledujúce riadky:

Milý priateľu, priateľka,

bolo to pred dvanástimi rokmi keď sme prvý krát zasadli do stredoškolských lavíc. Nepoznali sme sa navzájom veľmi dobre, až na pár výnimiek s ktorými sme spoločne zakotvili v spoločnej triede. Bolo nás viac ako tridsať. Každý z nás iný, odlišný, vzpupný, mladý, nerozumný, príliš sebavedomý, zakríknutý, pekný aj škaredý. Keby sme len tak o pár rokov vedeli ako všetci skrásnieme, zmúdrieme a nájdeme svoje uplatnenie v živote.

Dnes sa každý z nás nachádza v rôznych kútoch Slovenska a sveta. Mne sa podarilo uniknúť malosti nášho drahého mesta. Stojím dnes vo väčšom priestore, kde každé nadanie má svoje uplatnenie. Nie že by mi všetko padalo do úst ako si zapískam. Ale ak je človek vo svete nadaným, cieľavedomým a usilovný, jeho snaha sa cení. Cení sa viac ako kdekoľvek inde v rodnej krajine. Darmo, doma nikto nie je prorokom. Ako sa vraví, každý z nás musí prejsť určitým prerodom, cestou aby sme si uvedomili kto sme a čo chceme. Mne pomohlo že som odišla a zžila sa so svetom v inom krajinnom kúte.

Môj drahý priateľu, priateľka. Ty si však zostal verný našej rodnej hrude. Nie že by si neochutnal krásy sveta. Viem, že mnohí z vás okúsili šťastie a život v zahraničí. No vy ste sa vrátili. A ja len čakám a dúfam, že ten pocit návratu sa mi raz votrie do srdca a ja učiním rovnako ako ste to urobili vy. Možno ani potom tak veľmi netúžim, to skôr moji najbližší dúfajú že sa navrátim späť. Máte môj obdiv za všetko čo konáte a čo robíte pre Slovensko a pre našu krajinu.

Mnohí z vás si našli vaše opozitum, ktoré vás robí šťastnými. Niektorým z vás som dokonca hrala a spievala na svadbe, s prekríženými prstami za chrbtom s prianím, aby som aj ja raz mohla pozvať vás na svoju svadbu. Aké hlúpe a naivné bolo moje vtedajšie prianie. Ste piliermi spoločnosti a rozrastáte sa do rodinných rozmerov, tvoríte a vychovávate budúcich politikov, mäsiarov, filozofov, doktorov, milovníkov filmov a umenia. Klobúk dole pred vašim odhodlaním a snahami vytvoriť lepší svet a novú generáciu.

Nech žije budúci "Cézar" našej krajiny. Nech sa všetci aspoň raz opäť stretneme a spoločne vytvoríme niečo krásne. Aspoň nateraz je také moje prianie.

Váš vzdialený soulmate xx

The Importance of a Soulmate I

Dôležitosť mať priateľa, človeka blízkeho vášmu srdcu je nezameniteľnou hodnotou akéhokoľvek života. Mať priateľov však dokáže byť zavádzajúce. Koľko priateľov v skutočnosti máte? Určuje facebook vaše počty, či ste už dávno presiahli hranicu 1000 a len si ukladáte nových známych bez toho aby ste ich už počítali? Prerieďujete stavy? Rušíte stránku pretože na tom nič nevidíte a radšej si spočítate na ruke koľkí vám vlastne zostali? Mohli by sme to zhrnúť nasledovne. Priateľov máme dosť. Známych máme ešte viac. Priateľov ku ktorým sa vraciame, máme len pár. A medzi nimi všetými je ten jeden. Ten, s ktorým si rozumieme. Kto uhádne našu myšlienku prv, než ju vyslovíme. Priateľ duše - akoby sme to mohli doslovne preložiť z anglického originálu - soulmate.

Kto je vaším soulmate? Priateľ z detstva, mladých čias keď ste ešte netušili kam vás vietor zaveje? Priateľ na telefóne, ktorý vám vždy zdvihne, vypočuje vás, poradí? Je to váš sused, ktorý vám robí spoločnosť keď sa cítite sama alebo si len tak občas výjdete von a rozprávate sa o živote a o tom čo sa vám v blízke dobe prihodilo? Je to vaša sestra, brat? Kto je vaším priateľom duše?

Za prioritného priateľa duše mnohí pokladajú Ježiša. Áno, je to tak. Prvotný a najlepší.

Je tu však potom aj ten druhý priateľ duše, ten ktorý vám na otázku hneď odpovie, resp. ten kto pohotovo odpovedá na vaše volanie. Pretože v dnešnom svete hľadáte odpovede na otázky. Otázky bytia, kultúry, umenia, politiky a iných vecí s ktorými prichádzate do styku. Ten priateľ v koži človeka sa stane blízkou súčasťou vážho bytia s neobmedzenou možnosťou vplyvu na vaše skutky a počínanie. Stretli ste ho už? Ja áno. A nasledujúcu stať by som rada venovala onomu človeku.

Milý priateľ, drahý človek.

Zoznámili sme sa nedávno, no od prvému momentu a výmene spoločenských fráz som vedela, že sa staneš neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Každé ráno očakávam či deň prinesie správu o tvojom počínaní a skutkoch. A ty na seba nenecháš dlho čakať a už z diaľky mi hlásiš, že všetko je tak ako má byť. Obaja sa v duchu tešíme a usmievame na budúcnosť o ktorej vieme že bude naša.

Zdieľame tak podobný v mnohom rovnaký vkus v umení, hudbe, kultúre... A nielen to. Naše prežívanie udalostí je natoľko podobné že i počas krátkej prechádzky by sme nemuseli prehodiť žiadne slovo, ale i tak by sme si porozumeli. Nebolo by medzi nami zatínania zubov, prehĺtania štipľavých slín a hľadania východiska z danej situácie.

Vravíš, príliš idylický obraz reality... Možno, ale pokiaľ ťa mám blízko seba, budem od teba čerpať energiu ktorú do mňa vlievaš; radosť ktorou ma obklopuješ a priateľstvom ktorým si ma bezhranične obklopil.

Vďaka ti, šťastný tvor!