Letter B

Po tom, čo si prečítate srdceryvný email, schytí vás hnev. Odpor a tiež si začnete klásť otázku, prečo vás to dostihlo až teraz. Na jednej srane sa cítite úplne strašne. Na druhej strane máte pocit, že spravodlivosti za to, čo sa vám stalo bolo učinené zadosť. Je však správne tešiť sa z ľudského nešťastia? To, čo postihlo vašu bývalú priateľku mohlo postihnúť vás. A vy sa len tešíte, že je mimo nebezpečenstva a vás to obišlo. No kdesi v kútiku duše stále máte ten pocit, že Božie mlyny melú síce pomaly, ale isto... Aké strašné je uvedomiť si, že ste nažive. A aké oslobodzujúce je zistiť, že vaša minulosť je už len minulosťou.

Aká by bola vaša odpoveď? Odpovedali by ste snáď? Či by ste mlčali? Šľahali by ste plamene, či by ste boli schopní odpustiť?

Možno by vaša odpoveď znela nasledovne:

Drahá Eva,

nečakala som, že mi napíšeš. Tvoj email ma prekvapil. Vôbec netuším čo na to povedať. Chcem však, aby si si prečítala nasledovné riadky.

Odhodila som minulosť za seba. Čo sa stalo nebolo veľmi pekné ani od Garyho alebo od teba. Vraviac, že v tom nebolo nič osobné nie je úplne na mieste. Práve preto, že keď ľúbime tak naša láska by nemala byť sebecká. Keď sme zaľúbení, robíme hlúposti. Ale určite ľudí nezraňujeme ohováraniami a inými štipľavými slovami. Ak ich vravíme, je to preto že sa chceme niekam dostať a niečo dosiahnuť. A v tomto ti úplne rozumiem. Viem čo bolo za tým.

Ako som tak čítala tvoj email, došlo mi, že si sa mi vlastne ospravedlnila a že je ti ľúto toho, čo sa stalo. Mám pravdu?

Musím sa priznať, že ja som o tebe povedala len jednu zlú vec a aj to len preto, pretože mi bolo ublížené. Na druhej strane, bola si to ty kto mi pomohol uvedomiť si, kto vlastne Gary je. Pomohla si mi odkryť jeho pravú tvár. Rovnako tak učinila aj naša spoločná priateľka Magda. Ona mi nadstavila zrkadlo a pomohla mi uvedomiť si, v akej situácii sa práve nachádzam. Škoda, že vy dve ste sa pohádali a odcudzili. Verila som, že si k sebe nájdete cestu a že ti pomôže.

Je len ťažko uveriteľné, že Gary bol zatknutý. Nikdy voči mne a ani voči svojmu synovi nezdvihol ruku. Je naozaj strašné, čo všetko dokáže s človekom urobiť alkohol. Poznala som Garyho ako dobrého človeka. Človeka, ktorý miloval svojho syna. Myslím si, že zo situácie v ktorej sa nachádza, a dúfam že sa to nesplní, je len jedno možné východisko. Mohol by to byť jeho koniec. Modlím sa, aby sa tak nestalo.

Neskutočne ma tvoj email zarmútil.

V určitom okamihu som si myslela, že pojdem za Garyho bývalou priateľkou a poviem jej, že jej expriateľ sa snaží získať svojho syna do opatrovníctva. Ale nikdy som nenašla ten pravý dôvod, prečo by som tak musela učiniť. Predstava, že za ňou prídem a poviem jej že som Garyho súčasná priateľka, a že mu občas pomáham starať sa o ich spoločného syna, bola pre mňa príliš šokujúca. A prečo by som mala jatriť zacelené rany? Naozaj mi záležalo na jeho synovi, ale to všetko je už len minulosť.

Ja som naozaj verila, že ty a Gary sa ľúbite. Možno si myslíš, že tomu tak nie je, ale ja som vám naozaj želala všetko dobré. Je mi veľmi ľúto, že si sa dostala do takej zlej situácie. Snaha o znásilnenie, život pod fyzickým nátlakom, muselo to byť hrozné. Dúfam, že sa z toho čoskoro pozviechaš a dostaneš. Trvalo mi istý čas, kým som opäť začala normálne žiť. A začala som od seba. A to radím aj tebe. V prvom rade, musíš odpustiť sama sebe. Nie je to jednoduché. Mať pred očami všetkých priateľov, známych, spoločne strávené dni a večery. To všetko spoločné čo ste zdieľali, je odzrazu preč.

Čím viac investujeme do vzťahu, tým väčšie je naše sklamanie.

Dobrá vec je, že som sa niečo naučila. Dostala som jednu veľkú životnú lekciu. A bude ešte mnoho ďaľších. Som rada, že som prežila. Buď šťastná. Prosím ťa, snaž sa byť šťastná. To je ďaľšia vec o ktorú sa musíš pokúsiť. Choď domov, objím svoju mamu, otca, kohokoľvek koho nájdeš. Oni by mali byť v prvom rade tí, ktorí by ťa mali podporiť.

Moja drahá Eva, nemôžem sa s tebou stretnúť. Som momentálne veľmi vyťažená. A nielen preto. Dôvodom je aj to, že ja sa do minulosti nevraciam. Ja radšej odpustím a pohnem sa ďalej. Odpúšťam ti. Máš moje požehnanie žiť šťastná. Snaž sa prežiť svoj život tak jedinečne ako sa len bude dať.

Dúfam, že mi uveríš že to, čo som ti napísala je myslené úprimne. Naozaj ti želám, aby ťa v živote postretlo len to najlepšie.

Ak náhodou budeme mať šťastie a stretneme sa v tomto veľkom meste, navrhujem aby sme sa nerozprávali o našej minulosti. Radšej by sme sa mali pozhovárať o našej budúcnosti a prítomnosti. Pretože len na tom záleží.

Želám ti mnoho zdaru v práci, štúdiách a v milostnom živote.

Ema xx

Letter A

Z času na čas vás život prekvapí. A vy dostanete email od priateľky vášho bývalého priateľa. Je to neobvyklý počin, ale niekedy sa s tým stretnete. Ako znie taký email. Ako asi vyzerá? Mohol by sa začínať práve takto:

Drahomilovaná Ema,

dúfam, že sa máš dobre.

Prepáč, že ti píšem tento náhodný email. Prosím, prečítaj si ho skôr ako klikneš na tlačidlo vymazať.

Na začiatok by som sa chcela ospravedlniť za to, čo sa stalo minulý rok. Je to práve teraz, keď si uvedomujem, že obe sme boli oklamané. A je mi veľmi ľúto, že som si namiesto priateľstva s tebou vybrala Garyho. Bola to chyba. Nikdy som ti nechcela ublížiť a cítim sa za to veľmi vinná.

Povedala som o tebe niekoľko zraniteľných a bolestivých vecí, ktoré som nemala. Je mi to úprimne ľúto. Bola som zaslepená voči situácii, a nikdy to nebolo myslené osobne. Ja som len bola zamilovaná a nevidela som pravú podstatu veci.

Predpokladám, že nevieš čo sa Garymu stalo. Pretože sa z neho stal alkoholik a človek s problémom ovládať svoj hnev, odňali mu jeho syna, na neurčito. Dokonca som musela podať svedectvo na polícii, pretože ma chcel znásilniť a fyzicky mi ublížiť.

Ema, ja a jeho syn sme žili a trpeli niekoľko mesiacov pod ťažkým fyzickým nátlakom. Našťastie, jeho syn je momentálne v náručí svojej matky, ktorá je mimochodom úžasná žena. A keď som jej povedala, čím všetkým si si prešla tak jej skoro puklo srdce.

Obraciam sa na teba ako na priateľku a človeka, ktorý by ma podporil. Viem že si bola svedkom Garyho agresie a teraz viem čím všetkým si si prešla. Viem že si si veľmi obľúbila jeho syna a my ho teraz potrebujeme ochrániť.

Bolo by naozaj úžasné, kedy sme sa mohli porozprávať. Ale budem rozumieť tomu, ak sa so mnou nebudeš chcieť stretnúť. Neboj sa, Gary sa o tom nedozvie. Má zakázané ma kontaktovať a komunikovať so mnou. Ak by tak učinil, šiel by rovno do väzenia. Prosím, nekontaktuj ho ani mu nič nehovor.

Dúfam, že ti môžem veriť. Napísala som tento email od srdca. Musela som pozbierať veľa odvahy, aby som ti ho napísala. Stále sa obávam tvojej odpovede.

Verím že čoskoro odpíšeš.

S láskou

Eva. xxx

My Dory

Neviem čo mi je. Neviem čo sa mi deje. Neviem prečo sa okolo mňa dejú neskutočné veci. Asi preto, pretože som taká aká som. Od môjho incidentu na ceste, strate môjho obľúbeného, krásneho a jedinečného auta, akým pre mňa Jahoda bola, nie a nie sa poriadne naštartovať. Počúvam výlevy duší rôznych priateľov a známych, zistím, že snaha otehotnieť je v dnešných dobách prioritou mnohých žien, a ja len sedím a pozerám na ten svet ako sa točí, krúti okolo mňa.

Kúpa nového auta vo mne zanechala finančnú, stále krvácajúcu ranu. Musím zavolať do garáže, kde mi auto predali. Mimochodom, už som ho stihla pomenovať. Volá sa "Dory". Presne tak, ako tá rybka z kresleného pixarovského filmu Hľadá sa Nemo. Je to Ford Ka, krásne, malé šikovné stvorenie, ktoré by malo behať ako šíp, poslúchať na slovo a nerobiť problémy. Potvrdzuje sa však, že opak je pravdou. Prečo, keď si slečna ako ja kúpi auto musí mu niečo byť? Prečo? Nemohla by som si zaobstarať auto bez problémov?

Na túto otázku je veľmi ľahká odpoveď:

"Slečnám ako si ty, sa stávajú nevídané veci. Autá sa kazia, pretože sú to veci. Nezáleží na tom, či dáš autu meno alebo nie. Môže ti prirásť k srdcu, pretože je to niečo, na čo si dlho zarábala, pracovala a teraz ťa tvoja investícia sklamala. Tieto veci sa stávajú. Tak sa pozbieraj, a konaj!"

Tak som sa pozbierala. No netrvalo to dlho a opäť sa mi s mojou Dori stala ďalšia príhoda. Ako si tak spolu hudieme na ceste do práce, zrazu počujeme zvláštny zvuk. Ide to zo zadu. Pýtam sa same seba. Zatvorila som ten kufor poriadne? A tu zrazu, pán ktorý so svojim tátošom ide okolo nás, sťahuje svoje okienko a ukazuje svojim veľkým prstom na zadné koleso. V tom sa nám ten prestrašný zvuk spojí s tou obávanou hrozbou každého motoristu. 

Mám DEFEKT! Nie.

NAJFREKVENTOVANEJŠIA CESTA v okruhu 10 míľ! Práve som na nej! Autá okolo mňa svištia jedna radosť!

PRŠÍ! A ešte ako!

Sme slečna, ktorá nechce zmoknúť a prísť do práce špinavá. Takto sme si piatok 13teho nepredstavovali.

Voláte do najbližšej garáže, aby poslali mechanika. Nie že by ste si pneumatiku nevedeli vymeniť, ale neviete ju v tom našom malom aute nájsť. Kde sa skrýva? A kde mám zdvihák? Z garáže dostávate inštrukciu, že pracovník sa k vám dostaví v priebehu 15 minút. Voláte teda do práce, že budete meškať. Nie vašim pričinením, ale čisto technickými potiažami, ktorými vás vaše auto, v mojom prípade moja Dory obšťastňuje od prvého dňa ako sme sa spoznali.

Ako si tak stojíte v daždi, zrazu sa pri vás zastaví džentlmen, ktorý na vás mával z onoho okienka krásneho tátoša. Prihovára sa vám slovami:

- "Zaparkoval som za rohom a chcel som si byť istý, že viete ako na to." 

V tom z nás vylezie veta typu: 

- "Volala som mechanika z garáže, ale bude mu to chvíľu trvať. Ja by som aj sama, ale neviem kde mám náhradné koleso."

Táto veta na onoho džentlemena očividne urobila dojem. Pretože práve v tom okamihu sa vrhol dané koleso hľadať. Našiel. V spodných útrobách mojej malej Dory, nachádzalo sa ono požadované koleso. Môj džentlemen bol týmto objavom tak nadšený, že pristúpil k ojavovaniu ďaľších zákútí mojej Dory. A tak sme našli všetky požadované operačné nástroje. V očiach mu svietilo svetlo dobyvateľa a záchrancu. Nechala som ho teda, aby dielo dokončil. Urobil to rýchlo a nezištne. Dokonca ma varoval: 

- "Toho kolesa sa slečna nechytajte. Budete veľmi špinavá." 

No vy nedokážete čupiac pri tak milom človeku, len tak sa prizerať. Samozrejme že sa toho kolesa chytíte, pretože mu chcete ukázať, že sa špiny nebojíte. Že s ním spolu súcítite a za jeho výkon by ste mu dali aj olympíjsku medailu ak by to bolo vo vašich silách.

Keď sa jeho misia skončí úspešne, ani vám ruku nepodá, prežo vás nechce zašpiniť. Iba vám to čierne koleso hodí do kufra a nástroje spolu s ním. Zatvorí dvere na kufri, pozdraví na rozlúčku a odchádza. Naštartujete motor, keď v tom sa ešte raz ku vám rozbehne. Otvoríte okno a spýtate sa:

- "Môžem vás niekam zaviesť?" 

A on že nie, pretože zaparkoval za rohom. Ale ešte raz chce skontrolovať matice. Nazrie do vášho kufra, zoberie špeciálny skrutkovač do ruky a pre istotu svojho svedomia, tie matice predsa ešte len o kúsok pritiahne. Zatvorí kufor, tak ako to už urobil pred malou chvíľkou, s úsmevom si opráši ruky a odkráča smerom kde zaparkoval svoje auto.

Celá šťastná opäť naštartujete a idete ďalej. Neskôr si uvedomíte, že nepoznáte jeho meno. Že práve neznámy človek pomohol v núdzi neznámej bytosti ako ste vy. Nakoniec si uvedomíte, že ten piatok 13teho vlastne neexistuje. Je to len jeden ďalší deň kedy sa vám stalo čosi neobyčajné. Čosi čo vy robíte každý deň pre ľudí, ktorí sú okolo vás. Robíte neobyčajné veci pre obyčajných ľudí. A to všetko dobré sa vám vracia. A vracia sa vám to vo chvíľach kedy to najmenej očakávate.

Aj taký je Londýn. Keď obyčajní ľudia robia neobyčajné veci. Keď zistíte, že ľudskosť nevymrela ani v takom obrovskom meste ako je Londýn.

Chvála ti, môj drahomilovaný záchranca. Človek s veľkým "Č"! xxx

Na dôvažok, o týždeň nekôr stojíte v servise a dávate si vymeniť všetky štyri staré kolesá za nové. Pretože ako povedal technik onej volanej garáže, "there might be more to come". Tak v rámci svojej bezpečnosti a bezpečnosti svojich budúcich pasažierov, investujete do poslednej veci. Gumy. Až potom sa cítite šťastná, že ste urobili maximum. No vaša peňaženka opäť trpí. Ale ak to prispeje k pokoju vášho svedomia, každá obeť sa počíta. A určite prinesie svoje ovocie. Vedel to už aj Izák a Abrahám. Bez obetí to nejde. 

My London Look

Nedávno som si pozrela viacero častí jednej relácie, určitej televízie a jej nákupných holičkách. A tu, zrodila sa v mojej hlave istá myšlienka, ako to tu s tou anglickou módou vyzerá.

Jeseň je tu. Počasie sa mení. Z krásneho letného a teplého dňa sa stáva šedý zákal a vôňa ranného dažďa vás sprevádza po celý deň. Váš šatník opúšťajú vysoké letné topánky, ktoré tak krásne dali vyniknúť vašim nohám a ešte rýchlejšie sa v jesennom víchre zbavujete krátkych sukien, ktoré obnažovali vaše jemné a krásne nohy. Preobujete sa do jesenných topánok, ktoré ladia s vašim outfitom. Začnete si obliekať punčochové nohavice, hrubé, hrubšie až najhrubšie, len aby ste mohli ešte chvíľu dať vyniknúť tým krásnym nohám. A aj keď je vám zimšie, ešte stále máte čo ukázať. A to je možné práve v Londýne. Pretože aj keď je počasie mrzké, my stále máme čo predviesť.

Krátke tričká nahradzujú tielka s dlhým rukávom, rafinované a aj tie menej rafinovajšie, pretože správne angličanky sú prakticky založené. Farby ktoré ponúkajú obchody sú pastelového charakteru, rovnako ako farby domov vo vašom rodnom meste. Aspoň niečím vám to pripomína domovinu. No ostatok oblečenia alá "šedá myš", je momentálne in. 

Pri vstupe do obchodu váš pohľad mieri k čipkovitým a monochromatickým kusom látky, pretože práve to teraz letí. Ako som tak pozerala všetky tie obrázky z Fashion Week, módny návrhári priam farbami hýria. A tak mi napadá myšlienka, prečo tie naše anglické reťazce tú farebnosť zaznávajú? Všetci v slovensých reláciách vravia - anglická móda, londýnska móda, móda ostrovov, atď. No keď ja sa prechádzam po Londýne vidím šedé myši. A priznám sa, že mi z toho šiši...

Vždy keď sa na seba pozerám, vidím pestrofarebnú osobu. Odvážnu a nebojácu. No anglické priateľky sú fádneho charakteru. A pokiaľ nie sú, sú až príliš extravagantné. Pokladať túto extravaganciu za rýdzo anglický look, mi príde prehnané. Čo však je možné pokladať za anglický look je nasledovné:

1. Farby typu som tu/nie som tu

(tmavo modrá/kaki zelená/a všetky odtiene pastelových farieb)

2. Krátka sukňa, krátke šaty a ešte menšie nohavičky

3. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec I
(Tie šaty čo mám, zakrývajú moje hruškovité pozadie a ponúkajú ilúziu môjho pásu. Thank God, for that!)

4. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec II 
(Mám na sebe nohavice, tričko a sako, stále som dievča. Nasvedčujú tomu moje vysoké topánky a retiazky a rôzne iné čačky, ktoré na mne visia)

5. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec III
(Mám na sebe podobné oblečenie ako môj priateľ, alá Victoria and David Beckham look)

6. Čačky a iné modné doplnky
(Jedna či dve ozdôbky navyše robia zo mňa anglickú lady No. 1)

7. Sveter, šatka či šál. Či je slnko a či vietor...
(Bez nich ani na krok. A keď, som predsa angličanka, mne zima nie je.)

8. Balerínky sú kráľ!
(Požehnané sú ruky majstra obuvníka, ktorý sa nad nami zmiloval a daroval nám skladovateľné rýchlochodky.)

9. Topánky vs. Outfit
(Nevadí že topánky nekorešpondujú s mojim outfitom. Ja si ich prezujem keď prídem do práce.)

10. I love my hair and make-up.
(Ja milujem svoje vlasy, či sú načesané alebo strapaté, stále som in. To isté platí pre make-up.)

Dovolila by som si poznamenať, prečo sa dievčatá a ženy snažia vyzerať ako muži v anglickej spoločnosti. Táto anglická spoločnosť je a stále bude sexistická. Nečudujem sa žiadnej feministke a enterpreneurke, ktorá sa silou mocou snaží presadiť v mužskom prostredí. Je to veľmi jednoduché. 

Pokiaľ žena nosí sukňu, muža to zvrušuje. Stráca koncentráciu a neberie nás ako seberovnú. Na druhú stranu, ak chceme aby muži urobili to čo chceme, zabrnkáme na ich najjemnejšiu strunu a oni sa podvolia. Robíme to zámerne. Vieme, kde je ich slabina a tú využívame. Rovnako to však robia aj oni. Vedia, že silný muž je pre ženu atraktívny. Preto sa začnú pred nami mierne vystavovať a rozprávať o svojich úspechoch. A my ich počúvame. A veľmi rýchlo im na ten lep sadneme.

No taká žena feministka, ktorá sa musí presadiť v mužskom kolektíve vie, že vyzerať ako šedá myš, ako jedinec v plne poľnej, musí zapadnúť. Ak nezapadne, bude považovaná za ľahkú a dostupnú na všetky spôsoby. Preto tie farby v tých obchodom sú tak fádne a bezvýznamné. Pretože si uvedomujeme, ako veľmi potrebujeme zapadnúť. Muž, ktorý stojí zoči-voči partnerovi, nehľadá vzrušenie, hľadá logiku a uskutočnenie plánov. A formalita oblečenia prispieva k racionalizovaniu našich rozhodnutí.

Ak sa niekto oblieka farebne, je to človek plný energie a umenia. Človek, ktorý volí cestu striedmych farieb, je typ kancelársky. No a ten, kto v striedmosti a ani vo farebnosti nemá vkus je pokladaný za čudáka a exhibicionistu. Je buď príliš veľký vizionár alebo úplný "magor". Na margo poslednej vety - pokladať ho za typický "londýn look" je urážkou vkusu všetkých londýnčanov.

Preto, keď príde prvý mráz ja stále budem nosiť šaty. Šaty jesenno-zimného charakteru, farebné aj monochromatické. Farebne to doplním tými krásne uletenými punčochovými nohavicami, hrubšími až najbrubšími. A stále si budem obliekať sukňu spolu s krásnymi čižmami. Zaklincujem to tým super ľudským vynálezom - kabátom. Veď len preto vznikol. Aby mi zakryl kríže a moje krásne tvarované pozadie. A keď veľmi prituhne, siahnem po tom mužskom out-looku. Lebo veď medvede v zime aj tak spia.