Dear God... I

Tento príspevok vznikal trochu ťažšie a trval mi napísať pár dní. Snáď preto, pretože bol príliš čerstvý a osobný.

Milý Bože,

tento deň mal byť jeden z dní, keď si vydýchnem a načerpám sily v prítomnosti mojich dvoch odlišných, no úžasných priateliek. Naproti tomu, zažila som hrozný otras a šok, z ktorého sa spamätávam ešte aj teraz o polnoci.

Bolo to nedávno, keď som svojej priateľke naznačila, že by som možno v budúcnosti chcela predať moje krásne červené auto, ktoré som si z potešenia a z toho, že niečo vlastním pomenovala "Jahoda". Viem, bolo to úsmevné. Nazývam veci menami, ktoré im neprináležia. Ale ty vieš aké ťažké a náročné je stať sa v cudzej krajine vlastníkom akéhokoľvek majetku. A hľa, našla som ju, moju drahú a krásnu Jahodu. Mala som s ňou na začiatku mierne problémy technického charakteru, ale všetko sa vyriešilo. A odvtedy bežala ako hodinky. Ja a ona, pyšne sme sa premávali po Barnes a okolí a z času na čas sme vyrazili na výlet s priateľmi.

Tak veľmi ma mrzí čo sa stalo. Stále mám pred očami ako chcem odbočiť do ľava, ale nemôžem bo je tam veľký nákladiak. Spomaľujem a chcem odbočiť, signalizujem, ale z ľavej strany sa stále valia autá. Ešte viac spomalím, no auto ktoré je za mnou ide stále rýchlo a nestíha spomaliť ako ja. Preto ma radšej obieha a tak sa vyhýbame zrážke. No auto, ktoré je za ním nestíha zareagovať a vráža do nás. Stále sa mi pred očami mihajú obrázky toho čo sa stalo. Útržky chvíľ, momentky jednotlivých sekvencií tejto nemilej udalosti.

Sedím v aute, snažím sa to predýchať. Ale namiesto toho spustím hysterický plač. Po pár minútach, keď ma moje dve priateľky utíšia, vystupujem z auta kráčajúc k vozidlu, ktoré do nás zo zadu narazilo. Dúfam, že v ňom nesedí veľa ľudí. Je v ňom gentleman, ktoré ho prvá otázka znie: "Are you alright, my love?" A ja som. Som v poriadku. Nič nemám zlomené, narazené, udreté. Som celá, celučičká, nepoškvrnená. Pretože Ty, nedáš dopustiť na tých, ktorých miluješ.

Nestihne ťa nijaké nešťastie *
    a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, *
    aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Keďže sa nikomu nič nestalo, ambulancia ani policajti neprišli. Za to nás prišla ratovať diaľničná služba. Prišli rýchlo a boli nám veľmi nápomocní. Na niekoľko minút zastavili dopravu, aby nás odtiahli z cesty na stranu a zabezpečili našu ochranu. Na krátku chvíľu sa zo mňa stala "kráľovná ciest" - "Queen of the Road". Na niekoľko minút, zastala premávka na jednej z najfrekventovanejších diaľníc v Anglicku. 

Dovolať sa do poisťovne a nahlásiť nehodu, nebolo najrýchlejšie, pretože sme mali slabý signál, ale stalo sa. O hodinu a pol, prišla pre nás odťahová služba a odviezla nás na najbližšiu vlakovú stanicu. Odtiaľ sme sa už dopravili každá so svojou pošramotenou mysľou a vytraseným telom domov.

No deň mi ešte neskončil. Keď vysadla som z vlaku, dala zbohom kamarátkam, prišla som na to, že nemám kľúče od domu. Nepočúvala som anjela strážneho, ktorého si mi zoslal. Pred tým, než odviezol auto do garáže poisťovne, spýtal sa ma, či sme si z auta zobrali všetko čo sme chceli. A my sme pritakali, že áno. Aké hrozné bolo moje zistenie, keď som si uvedomila, že "tesne" pred prahom domu, nemám sa ako dostať dnu.

Musela som teda začať obvolávať ľudí, ktorí by mohli byť v mojej blízkosti a pomôcť mi získať kľúče od domu. A veruže, aj som sa k nim dostala. Pretože ako sa píše v žalme 91:

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,*

ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším † a budem pri ňom v súžení,*

zachránim ho i oslávim.

Keď som už sedela doma po podrobnom rozhovore s poisťovňou, uzatvorenou poistnou udalosťou, uvedomila som si, že o dva dni mi pribudne na účet suma za ktorú si budem môcť kúpiť ďalšie auto. Nie nové, ale podobné. Ako sa vraví "Kráľ je mŕtv, nech žije kráľ." A nech opäť spolu najazdíme krásnych pár kilometrov, zažijeme nové dobrodružstvá a možno zajdeme aj ďalej do sveta. Presne tak, ako sme si to kedysi naplánovali s mojou drahou Jahodou.

Milý Bože, nedáš mi ustať a lámeš moju pýchu, trénuješ moje sebaovládanie, trpezlivosť a vieru, že všetko sa dobre skončí. Pomáhaš mi na mojich cestách a neopúšťaš ma, i keď ja Ťa občas prehliadam. Zostaň pri mne i naďalej, neopúšťaj ma. Trénuj ma vo vytrvalosti nikdy neskloniť hlavu a stratiť vieru v Teba. Uč ma ísť správnou rýchlosťou za cieľom, ktorý mi je určený. A ja sľubujem, že ťa vždy budem vzývať kdekoľvek sa budem nachádzať a pracovať.

Pomôž mi zostať na správnej ceste životom a nikdy nestratiť ten správny smer.

Amen.

Tvoja ovečka xxx


In English:

Dear God,

Today should have been one of those days, when I could relax and recuperate in the presence of my two different, but amazing girlfriends. But instead of that, I have experienced a terrible shock and I´m still shaking because of what has happened to me, though it is almost midnight

It was recently, when I mentioned to one of my friends that I might want to sell my beautiful red car in the future, which I have the pleasure to own and I named it "Strawberry". I know you´re smiling. I call things by giving them certain names. But you know how difficult and challenging it is to become an owner of any property in a foreign country. I beheld it, I found it, my dear and lovely “Strawberry”. At the beginning I had a slight technical problem with her, but everything was resolved easily and quickly. And since then, she ran like clockwork. Me and her, we proudly zoomed through Barnes and areas around South London and from time to time we went on a trip with my friends.

I am so sorry for what happened today. I still have the whole situation in front of me. I wanted to get to the left lane, but I couldn´t do that. There was a big truck coming along beside me. I was slowing down, showing that I want to go to the left but even behind the truck there were a lot of cars going so quickly. I decreased my speed a bit more, but the car which was behind me didn´t copy my actions. Its driver noticed it in the last minute so he did a little “S” drive to avoid a collision. Unfortunately, the car which was behind him hadn´t noticed it at all, and he hit the back of my right rear. I´m still having flashbacks and the pictures are coming back to me in certain sequences. Those scraps of moments are still blinking in front of my eyes.

I'm sitting in the car, trying to calm down. But instead of that I start crying hysterically. After a few minutes, when my two girlfriends calm me down, I´m getting out,  walking towards  the car which hit us from behind. I hope that there are not a lot of people in it. And there he is. The gentleman whose first question is: "Are you alright, my love?" And I am. I'm fine. I have nothing broken, struck, or hit. I am unharmed, completely perfectly unharmed. Because you won´t hurt anyone whom you love.

No harm will overtake you,
    no disaster will come near your tent.
For he will command his angels concerning you
    to guard you in all your ways;

Because nobody was hurt, ambulance or police didn´t arrive. Instead of that came Highway service. They came quickly and were very helpful. They managed to stop the traffic for several minutes just to keep us safe and they dragged the cars and us to the side to ensure our protection. For a very short moment, I became “the Queen of the road.” For several minutes, the traffic on one of the busiest motorways in England has stopped.

To get in touch with my  insurance company and report the accident  was very hard, because we had a weak signal. Eventually, we managed to call them and report everything as it has happenned. About an hour and a half later, the recover company came, loaded the broken car onto the lorry and drove us to the nearest train station. From there, we headed back home to London, each of us with battered mind and still very shaken.

When I though that we emptied the bag of adventures, it wasn´t  over yet. When I got off the train, said goodbye to my friends, it suddenly appeared to me, that I do not have my home keys in my bag. I did not listen to the guardian angel, whom you have sent to me. Before he drove the car into the insurance company´s garage, the lorry driver asked us  if we had taken everything out of the car that we need and want. And we all shook our heads that we had. How terrible was my reaction when I realised, just before I stood at the home platform, that there might be no way I could get in.

Therefore, I had started to call the people whom I thought might be near me and help me to get the keys of our house. And so, I got them. Because as it is written in Psalm 91:

Will protect him, for he acknowledges my name.
He will call on me, and I will answer him;
    I will be with him in trouble,
    I will deliver him and honor him.

When I was sitting at home after a detailed interview with the insurance company, I realised that in two days there will be a nice amount of money added to my bank account. Hence, I will be able to buy another car. Certainly, not a new one but similar. As we say in Slovakia, “The king is dead, long live the king.“ So, let´s get a new companion with which we can raid lovely couple of kilometers, experience new adventures and maybe we´ll go even further to discover more foreign countries. Let´s do it the exact way as we planned to do it with my beautiful and dear Strawberry.

Dear God, you won´t let me stop, you're breaking my pride, you challenge me in my self-control, patience and faith that everything will end up well. You guide me on my travels and are always with me, even though I sometimes overlook you. Please, stay with me and continue to be by my side. Give me endurance not to withdraw and bend my head when I think I´m loosing and help me to keep my faith in you. Teach me to drive the best speed for which I need to go. And I promise that I always will call your name anywhere and anytime I will work or relax.

Help me to stay on the right way of my life and never let me lose the right direction.

Amen.

Your little Lamb xxx

The importance of a Soulmate VI

Tento príspevok bude patriť jednej duši, ktorú som opäť stretla na vysokej škole. Nebude to muž, ale žena. Možno sa vo mne začína prebúdzať feministka. Skladám hold ďalšej priateľke, súputníčke a podporovateľke, vždy vernej fanynke (vždy prišla na môj koncert), ktorá ma nikdy neopustila a vždy ma čímsi prekvapila a pred dvomi rokmi aj navštívila spolu s ďalším mojim priateľom v Londýne.

Milá fanynka,

volám ťa Kráska, pretože si krásna.

Volám ťa Kráska, pretože aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, máš úprimné a dobré srdce.

Volám ťa Kráska, pretože máš štýl a si vždy elegantná.

Volám ťa Kráska, pretože život bez teba by bol príliš všedný. 

Nemať sa navrátiť k úprimnému priateľovi, keď zavítam na Slovensko, k človeku, ktorý ma vždy pobaví a pri ktorom môj duch pookreje, by bolo márnou cestou.

Si dôvodom prečo mi chýba moja rodná zem. A ten dôvod chcem aby pretrval. Chcem a budem sa vždy snažiť k tebe navrátiť a vždy ťa nájsť kdekoľvek budeš. Aj keď nie vždy zdieľam ten istý entuziasmus a názory na život, vždy to budeš ty ku komu sa budem neustále navracať. Pretože môj život bez opozita by bol márny. Neúplný.

Každý človek potrebuje priateľa, obraz toho, čím byť nechce. Ale potrebuje bod, obraz kam smeruje. A ty si to dotiahla riadne ďaleko. Začala si výbornou diplomovou prácou a pokračovala si v úpenlivej a nepretržitej vedecko-pedagogickej práci naďalej. Ja som tiež začala, ale skončila som kdesi tesne pred koncom. Dlhšie sme spolu nepísali, netelefonovali. Možno už teraz dopisuješ monografiu a čoskoro ašpiruješ na docentúru. Šikovná si, Kráska moja.

Nedávno som len tak prešla tvoju fb stránku. A vidím, že opäť nie si sama. Smiem jasať nad novým objavom, či je ešte príliš skoro? Ja by som ti tak veľmi dopriala nájsť toho, po kom už dlhšie túžiš. Si nezávislá feministka, podobne ako ja a nám sa to opozitum ťažšie hľadá. Minulé leto si bola pri tom, pamätáš, ako zle som sa spálila? A v to leto keď si bola s pánom doktorom u mňa na návšteve, aj vtedy som sa veľmo popálila.

Myslím, že v tom čase ste mi obaja návštevníci naznačili, že to nie je to pravé "orechové", ale ja som mala príliš zahmlené videnie. To leto minulé, bolo nakoniec v nešťastí, šťastné. A opäť si bola pri tom. A aj si mi poradila. Ja len ľutujem, že som to nezvládla lepšie. Odpusť mi, Kráska moja.

Milujem naše spoločné výlety a úlety. Nebolo ich veľa. Ale vždy stáli za to.

Volám ťa Kráska, bo si mojou oporou keď ťa potrebujem.

Volám ťa Kráska, bo mi tlieskaš na javisku a aj vtedy keď mi nie je hej.

Volám ťa Kráska, bo vždy keď sa navrátim domov, si medzi prvými kto ma víta s otvorenou náručou.

Volám ťa Kráska, bo vždy vravíš pravdu a na nič sa nehráš.

Chýbaš mi Kráska a ja dúfam, že sa mi čoskoro vydáš! xxx

The Importance of a Soulmate V

Dnes sa dožíva jedna moja najlepšia priateľka okrúhleho výročia. Naše priateľstvo už trvá istý čas. Stretli sme sa letmo, ona si asi nespomenie, ale bola som s ňou na prvom svätom prijímaní. V čase keď som sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, chodila som na prípravu nie v rámci školy, ale po škole. Boli roky deväťdesiate, naša krajina bola čerstvo odtrhnutá spod nadvlády červeného draka a ja som chodila na prípravu so svojimi kamarátmi. No keďže v našom meste sme mali dva kostoly, a zrovna ten v ktorom som to mala absolvovať bol mierne od ruky, moji rodičia poprosili pána farára aby som šla na prvé sväté prijímanie v tom hornom. A tak sa stalo. Šla som teda na prvé sväté prijímanie s inými mne neznámimy tvárami. Aké bolo smutné moje srdce, keď som si uvedomila, že prijímem Ježiša skôr ako oni. A že si s nimi nezaspievam a nevykročím v jedno do ďalšej etapy môjho kresťanského života spoločne. Ale rodičov bolo, je a treba poslúchať. Nuž, tak sa stalo že som sa ocitla v novej skupine ľudí, kde jednou z nich bola aj moja terajšia priateľka. Lenže v tom čase to bolo inak. Všetci na mňa zazerali a ja som sa cítila trochu mimo. Nepoznala som ich mená, tváre, hoci to boli moji rovesníci.

Bližšie som moju priateľku spoznala až na cirkevnej škole. Bola s nami v triede. A jeden z mojich spolužiakov, volal sa Laco, jej robil veľké naprieky. Bola mierne okrúhla, prostoduchá úprimná duša, ktorá by vám uverila všetko na svete. V jej očiach všetko muselo mať nejaký dôvod a význam. Bola jedináčik, maznáčik a i keď sme ju zo začiatku nemali veľmi radi, pirátstva nášho spolužiaka učinené na tak jemnej duši, rozdelili našu triedu na posmeškárov alebo jej chrabrých zástancov. Poväčšine sme sa na nej zasmiali i my. Nemohli sme si pomôcť. Bola a je vždy vtipná. Jej študíjne výsledky v tom čase mierne pokrivkávali, no jej húževnatosť, snaha o dobrý výsledok pretavili horšie známky na výborné koncoročné hodnotenie. Keby nebolo toho oplana, ktorý ju tak trestuhodne trápil a vyhrozoval sa jej, možno by s nami tú novopečenú cirkevnú základnú školu aj dokončila. Ona sa však rozhodla odísť na inú školu a tak sme sa jedna druhej stratili.

Nebolo by to však pravé orechové, keby sme zostali bez seba. Opäť sa naše cesty skrížili na strednej škole. A tam už išlo do tuhého. Snaha uspieť na strednej škole, aby ste si vytvorili dobrý základ pre vyššie méty je v pubertálnom veku tou najhoršou kliatbou. Driete, učíte sa, snažíte sa polapiť tie najlepšie známky a to všetko sa ešte násobí kolektívom v ktorom sa nachádzate. Ak ste neboli obľúbený na základnej škole, stredná vám v tom veľmi nepomôže. Ale vaša osobnosť a to ako vás vnímajú ľudia okolo vás zaváži. A tá naša trieda sa vyprofilovala dobre. Ak ste človek s otvorenou mysľou a srdcom, vojde sa vám doň viac ako tých 30 ľudí s ktorými putujete štyri roky. Vytvoríte si priateľstvá z iných ročníkov a tried. Musíte si však uvedomiť kto ste. Nie vy ste kráľom, ale je to vždy niekto iný. Vlastne sú to všetci tí, ktorí sú okolo vás. Nespomínam si, že by v našej triede vládol kult osobnosti. Áno, mali sme lídrov. Ľavicových, pravicových a aj tých nezávislých, no dokázali sme vždy potiahnuť za ten správny koniec. Súdržnosť triedy bola skúšaná viac-ráz. Najmä keď úprimné a jemnocitné duše ako moja narodeninová priateľka nechceli podľahnúť sile kolektívu. No vždy sa po úprimnom a demokratickom dohovore vzdali.

V poslednom ročníku keď nám bolo dovolené už piť, začali sme spolu chodiť na diskotéky a okusovať pohľady chlapcov, tak výnimočných parketových levov. A že sme sa nasmiali, keď im to "išlo".

Navrátim sa k mojej jedinečnej priateľke. Do času, keď už nebola jedináčik, ale keď do ich rodiny zavítala voňavá tvár novorodenca, chlapca. Často sme ho chodievali pozrieť a voziť na vychádzky. Rástol ako z vody a netrvalo dlho kým sa rozprozprával a začal utekať rýchlešie ako my všetci naokolo. Jeho city k ľuďom boli tak silné, že ich len ťažko nechával odísť z ich domova. Neraz sa stalo, že keď som chcela odísť, silno ma schmatol za nohy, alebo inú časť tela a nechcel ma pustiť. A keby len to. I pohrýzol. No to všetko preto, že sa nerád vzdával akejkoľvek spoločnosti. Mali ste však vidieť pohľad mojej priateľky. Plný súcitu, hanby a aj ospravedlnenia, aký je jej ten novopečený brat nespratník. Ťažko uveriť, že o pár rokov bude na vysokej škole.

Naša púť sa na strednej škole však neskončila. Obe sme boli prijaté na vysokú školu do Nitry. A celých päť rokov sme jedna druhú stretali, pomáhali si a boli si oporou. Popri tom sme stíhali chodiť na diskotéky, okúsiť prvé bozky a sklamania z lásky. Možno moja priateľka bola vždy sklamaná viac ako ja. Bo ona ľúbi naivne a navždy. A keď vás niekto oklame, neozýva sa, nebodaj podvedie, bolí vás nielen hlava a telo, ale celý človek. Až tak veľmi, že začnete dietovať a skončíte s vredmi v žalúdku. No nebola to len láska, čo ju k tomu dohnalo. I každodenný stres vysokej školy. Nie nadarmo sa vraví, že ak chcete niečo získať, musíte aj niečo stratiť, obetovať. Škoda, že v jej prípade to bola časť zdravia.

Keď obe sme stáli v rukách s vysokoškolským diplomom, každá z nás dostala svoje zamestnanie. Ja na škole a ona v sociálnom sektore. A to bola oveľa väčšia a ťažšia škola. Nikdy som jej to nepovedala, ale mala môj úprimný obdiv za to, že podstúpila takú skúšku. Nie vždy je jednoduché sedieť a počúvať dvoch rôznych ľudí a ich (ne)manželské spory. A nebodaj spory o deti. Skladám klobúk dole nad tým, ako sa dokázala preniesť nad tým všetkým čo kedy musela riešiť. Nikdy nespomenula žiadny detail o svojej práci, no bolo jej vidieť na očiach ako veľmi trpí. No, ona sa vždy len usmievala.

Dnes už nepracuje v sociálnej sfére, ale v školskej. Tvrdo sa prinútila k ďalším štátniciam, získala malý doktorát, štátnicu z jazyka a začala pracovať ako pani učiteľka. Učenie ju vždy bavilo. Rovnako ako mňa. Teraz však po druhý raz skladám klobúk dole. Bo získať akýkoľvek titul po škole, keď riešite ťažké životné situácie, nie je ľahké.

Keď každá z nás vstúpila do ozajstného života, po opustení vysokej školy, netrvalo dlho a moja drahá priateľka si našla svojho drahého priateľa. Tu by som chcela podotknúť, že obe sme "hľadali toho pravého" v ten istý čas. No očividne jej modlitby boli silnejšie ako tie moje a dnes, pri okrúhlom výročí, slávi nielen svoje narodeniny, ale aj to že sa jej podarilo vziať si rozumného, vtipného a inteligentného muža, s ktorým spoločne postavili svoj nádherný "zámok" a spolodili úžasnú dcéru. A nad tým všetkým sa mi chce len tlieskať a kričať z Londýnskeho oka:

"Brava, moja drahá!

Brava, bravissima!

Lepšie si to už nemohla dokázať! Sláva ti úprimná duša, bo si krásna a odvážna!"

The Importance of a Soulmate IV

Stalo sa to už dávnejšie. Keď som ešte sedávala na univerzitnej stoličke. Nevedela som čo je to láska medzi mužom a ženou, ani som si nikdy neuvedomovala čo to slovo presne vyjadruje. Snáď hlbší zmysel mi prinieslo vtedy, keď jeden z mojich drahých spolužiakov odišiel na niekoľko mesiacov študovať do zahraničia.

Vtedy som si uvedomila, ako veľmi som si ho obľúbila a zamilovala. Zrazu keď mi zmizol z očí, začal mi preveľmi chýbať. Jeho hlas utíchol v našom univerzitnom zbore. Jeho krásne modré oči už neprežiarili šedé a tmavé chodby, na ktorých sme čakávali na semináre od skorého rána. Bol krásny a stále je. Ale nikdy sa za mnou neotočil. Vždy keď som stála v jeho blízkosti vedela som, že pozerá po iných spolužiačkách. Iných a zaujímavejších ženách ako som snáď vtedy bola ja. Dokonca mi prišlo, že sa zaujíma o moju najlepšiu kamarátku, pretože mávali spoločnú cestu na priváty.

Pamätám si však na jeden okamih, ktorý mi vtedy prišiel úplne prirodzený, no pre moju matku sa stalo čosi neobyčajné. Bola to naša posledná katedrová Christmas party. Ako vždy sme si pripravili skeče a viac-hlasné anglické koledy. No a tesne pred našim ďalším výstupom prišiel za mnou a spýtal sa, či by som mu nezašila gombík. A ja ako správne pripravené dievča, vylovila som zo svojej tašky ihlu a niť, a prišila mu ho.

Neskôr večer keď ma mama prišla vyzdvihnúť z party, bo večerný autobus v tom čase už nejazdil, vyšla za mnou na prvé poschodie aby mi pomohla zobrať nejaké veci. Keď v tom momente ktosi na mňa volá: "M....ška, ešte toto si vezmi." Bol to hlas môjho najobľúbenejšieho modrookého spolužiaka. On už určite zabudol na to že sa čosi také stalo. No ja, nikdy. Keď všetci naokolo vás volajú akosi obyčajne, to nezvyčajné oslovenie vám vždy utkvie najviac.

Keď ma mama viezla v aute, spýtala sa, kto bol ten mládenec čo ma tak pekne oslovil. A ja som povedala, že spolužiak. Prišlo mi, že ma tak pekne oslovoval vždy a všade. No možno v ten večer si dal viac záležať a zaintonoval moje meno krajšie a lepšie ako kedykoľvek pred tým. Možno sa to stalo preto, že aj napriek tomu že si tú košeľu nevyzliekol, bola som schopná mu ten gombík zašiť veľmi rýchlo a dobre.

Dnes už viem, že ten môj hudobne a jazykovo nadaný spolužiak bol a aj zostane najväčšou platonickou láskou môjho života.

Škoda.

He´s got the qualities of a man I would always love and adore.

The Importance of a Soulmate III

Tá bytosť by mi určite pomohla pri odstraňovaní mŕtvoly, by mohlo znieť pre jednu dušu, ktorá je momentálne mimo blízkeho kontaktu, ale ktorej um a empatia sú stále pri mne a tento pocit nikdy neuhasol.

Milá vysokoškolská spolužiačka,

náš vzťah začal na univerzite a stále trvá, za čo ti chcem vysloviť úprimný vďak. Nepamätám si presné slová ako sme nadviazali našu známosť, ale pamätám si že sme sa ocitli v tom istom krúžku, kde sedeli švárni spolužiaci a mnoho krásnych a inteligentných spolužiačiek. Zasadli sme si vedľa seba, nebolo inde miesta a od tej chvíle sme si vždy našli spoločnú lavicu. Iba občas nás profesorské magnificencie a iné honorability od seba oddialili v čase prísneho skúšania a preverovania našich vedomostí. No občas ak sa dalo, boli sme putovníčkami cez spoločné krúžky, semináre a iné "podlosti" študíjneho programu.

O dušu sme spievali v univerzitnom ženskom zbore, po niekoľkých rokoch a zmenách vo vedení v zmiešanom. A obe sme sa naspievali a nakoncertovali aj mimo neho dostatočne. Naše jednotlivé úspechy nikdy nezatienili naše priateľstvo, napriek tomu, vzájomne nás povzbudzovali k vyšším métam. Vzájomná podpora v časoch ťažkých i tých menej náročných v nás zanechala stopu súznenia a empatie.

Rozpomínam sa na chvíľu, keď sme spoločne kráčali na katedru anglického jazyka a pred nami kráčal úžasný človek, profesor, ktorý nám veľa rozumu do hlavy nenalial, ale ktorý nás oblažil kusom človečenstva a my sme s úžasom počúvali jeho zážitky a životné skúsenosti. Aké hrozné však bolo naše ranné zistenie, že už nikdy viac medzi nás nezavíta. Že už neuvidíme v jeho rukách igelitku s tým typicky slovenským jedlom a jeho jedinečným prísnym no ľudsko-šibalským pohľadom plným múdrosti. A takých zistení bolo viac.

Nikdy nezabudnem na vianočné katedrové Christmas parties, ktoré sme s toľkým nadšením pomáhali zorganizovať a spoločne sa vždy predviedli a zanôtili si tú "našu". Pomáhali sme si pri písaní seminárnych prác, zdieľaním poznámok. Neraz si ma počas dlhej prestávky medzi seminármi prichýlila k sebe na privát, kde sme sa neskôr pripravovali na tú strašnú skúšku z hudobnej didaktiky. A všetko sme to zvládli. Tých päť rokov prebehlo ako voda. A prebehlo viac ako úspešne.

Ak by si bola muž, vyznala by som ti lásku. Vyznávam ti vďaku za tú tvoju neskonalú lásku priateľskú. Taká sa len tak hocikedy nevidí, nezažije.

Dnes sme každá inde. Ty sa strachuješ o svojho budúceho potomka a ja si ešte stále užívam slobodu. No aj tak na mňa stále myslíš. Svedčí o tom aj tvoj list a krásne dary k mojim narodeninám. Už som ti za to neraz poďakovala, ale ďakujem ti ešte raz. Na to, že na mňa nezabúdaš a myslíš aj keď som ďaleko od teba.

Želám ti krásny večer a mnoho zdaru. Neboj, malý potomok bude zdravý. Presne taký odvážny a jedinečný tvor ako si ty. Neboj sa, ten tam hore nedá zmárniť tak dobrej duši ako si ty.

Ľúbim ťa, drahá priateľka x 

Svět stěhovavých ptáků

Mňe učaroval svět stěhovavých ptáků
Mňe se líbí bydlet chvíly tam a chvíly tu
Svět stěhovavých ptáků

Mňe zalíbil se svět štěbetavých ptáků
Mňe vábí hlas dálek i domova
Svět štěbetavých ptáků

Ref./
Mňe nezastaví žádný pocit smutku, lkání
Já neustanu pokud můj anděl bude mně chránit
A pokud budou státi vždy při mně vší svatí.


Mňe nebolí svět štěbetavých ptáků
Bylo už dost zášti, sklamáni nebo vzteku
Miluji ten svět štěbetavých ptáků

Mňe baví svět stěhovavých ptáků
Vidět všechno z božího ůhlu pohledu
Úžasný svět štěhovavých ptáků


Ref./
Mňe nezastaví žádný pocit smutku, lkání
Já neustanu pokud můj anděl bude mně chránit
A pokud budou státi vždy při mně vší svatí.


Bridge
Nezaleknu se strát, ni srdce trápení,
že nemám tolik přátel, jako vy všichni ostatní
že nejsem jako oslíku otřes se,
No já výdrž mám a horlivé bouřlivé srdce
ve světe božích ptáků.

Ref./
Mňe nezastaví žádný pocit smutku, lkání
Já neustanu pokud můj anděl bude mně chránit
A pokud budou státi vždy při mně vší svatí i TY.

The Importance of a Soulmate II

Mať priateľa je naozaj dôležité. A potreba soulmate je možno ešte viac výrazná, keď sa nachádzate mimo domova. V diaľave si uvedomíte kto bol skutočne vašim priateľom a kto sa len tváril, že mu na vás záleží. Veľkú úlohu pri tom zohráva, že už nie ste tak často medzi "svojimi". V jeden deň keď zorganizujete stretávku všetkých vašich priateľov pri príležitosti svojich narodenín, zistíte kto vlastne o vás stojí. Výhovorky typu, mám už rodinu a bez manžela, manželky sa mi prísť nechce, v tomto prípade nielenže štípu, ale zatínajú do živého. Veď predsa to čo sme si vybudovali za toľké roky jeden manžel, manželka nemôže zbúrať. Či áno?

Rozumieme postaveniu rodiny v spoločnosti. Rozumie však spoločnosť postaveniu jednotlivca voči rodine?

V malom meste plnom "malých" ľudí sa akékoľvek stretnutie s priateľmi bez prítomnosti manžela, manželky stáva kuloárnym a štipľavým sústom pre každé "malé" ústa. Ale veď nejde o atómovú elektráreň. Jedna duša len chcela vidieť a hudobne zabaviť tých, ktorých nadovšetko miluje. A tak na jej koncert prišli iba tí, ktorí naozaj stáli o trochu zábavy v tom "malom" šedivom meste.

V tomto malom šedom meste podlieha štipľavým útokom nejedna bytosť mne blízka, a tak by som týmto blízkym osobám chcela venovať nasledujúce riadky:

Milý priateľu, priateľka,

bolo to pred dvanástimi rokmi keď sme prvý krát zasadli do stredoškolských lavíc. Nepoznali sme sa navzájom veľmi dobre, až na pár výnimiek s ktorými sme spoločne zakotvili v spoločnej triede. Bolo nás viac ako tridsať. Každý z nás iný, odlišný, vzpupný, mladý, nerozumný, príliš sebavedomý, zakríknutý, pekný aj škaredý. Keby sme len tak o pár rokov vedeli ako všetci skrásnieme, zmúdrieme a nájdeme svoje uplatnenie v živote.

Dnes sa každý z nás nachádza v rôznych kútoch Slovenska a sveta. Mne sa podarilo uniknúť malosti nášho drahého mesta. Stojím dnes vo väčšom priestore, kde každé nadanie má svoje uplatnenie. Nie že by mi všetko padalo do úst ako si zapískam. Ale ak je človek vo svete nadaným, cieľavedomým a usilovný, jeho snaha sa cení. Cení sa viac ako kdekoľvek inde v rodnej krajine. Darmo, doma nikto nie je prorokom. Ako sa vraví, každý z nás musí prejsť určitým prerodom, cestou aby sme si uvedomili kto sme a čo chceme. Mne pomohlo že som odišla a zžila sa so svetom v inom krajinnom kúte.

Môj drahý priateľu, priateľka. Ty si však zostal verný našej rodnej hrude. Nie že by si neochutnal krásy sveta. Viem, že mnohí z vás okúsili šťastie a život v zahraničí. No vy ste sa vrátili. A ja len čakám a dúfam, že ten pocit návratu sa mi raz votrie do srdca a ja učiním rovnako ako ste to urobili vy. Možno ani potom tak veľmi netúžim, to skôr moji najbližší dúfajú že sa navrátim späť. Máte môj obdiv za všetko čo konáte a čo robíte pre Slovensko a pre našu krajinu.

Mnohí z vás si našli vaše opozitum, ktoré vás robí šťastnými. Niektorým z vás som dokonca hrala a spievala na svadbe, s prekríženými prstami za chrbtom s prianím, aby som aj ja raz mohla pozvať vás na svoju svadbu. Aké hlúpe a naivné bolo moje vtedajšie prianie. Ste piliermi spoločnosti a rozrastáte sa do rodinných rozmerov, tvoríte a vychovávate budúcich politikov, mäsiarov, filozofov, doktorov, milovníkov filmov a umenia. Klobúk dole pred vašim odhodlaním a snahami vytvoriť lepší svet a novú generáciu.

Nech žije budúci "Cézar" našej krajiny. Nech sa všetci aspoň raz opäť stretneme a spoločne vytvoríme niečo krásne. Aspoň nateraz je také moje prianie.

Váš vzdialený soulmate xx