Mať priateľa je naozaj dôležité. A potreba soulmate je možno ešte viac výrazná, keď sa nachádzate mimo domova. V diaľave si uvedomíte kto bol skutočne vašim priateľom a kto sa len tváril, že mu na vás záleží. Veľkú úlohu pri tom zohráva, že už nie ste tak často medzi "svojimi". V jeden deň keď zorganizujete stretávku všetkých vašich priateľov pri príležitosti svojich narodenín, zistíte kto vlastne o vás stojí. Výhovorky typu, mám už rodinu a bez manžela, manželky sa mi prísť nechce, v tomto prípade nielenže štípu, ale zatínajú do živého. Veď predsa to čo sme si vybudovali za toľké roky jeden manžel, manželka nemôže zbúrať. Či áno?
Rozumieme postaveniu rodiny v spoločnosti. Rozumie však spoločnosť postaveniu jednotlivca voči rodine?
V malom meste plnom "malých" ľudí sa akékoľvek stretnutie s priateľmi bez prítomnosti manžela, manželky stáva kuloárnym a štipľavým sústom pre každé "malé" ústa. Ale veď nejde o atómovú elektráreň. Jedna duša len chcela vidieť a hudobne zabaviť tých, ktorých nadovšetko miluje. A tak na jej koncert prišli iba tí, ktorí naozaj stáli o trochu zábavy v tom "malom" šedivom meste.
V tomto malom šedom meste podlieha štipľavým útokom nejedna bytosť mne blízka, a tak by som týmto blízkym osobám chcela venovať nasledujúce riadky:
Milý priateľu, priateľka,
bolo to pred dvanástimi rokmi keď sme prvý krát zasadli do stredoškolských lavíc. Nepoznali sme sa navzájom veľmi dobre, až na pár výnimiek s ktorými sme spoločne zakotvili v spoločnej triede. Bolo nás viac ako tridsať. Každý z nás iný, odlišný, vzpupný, mladý, nerozumný, príliš sebavedomý, zakríknutý, pekný aj škaredý. Keby sme len tak o pár rokov vedeli ako všetci skrásnieme, zmúdrieme a nájdeme svoje uplatnenie v živote.
Dnes sa každý z nás nachádza v rôznych kútoch Slovenska a sveta. Mne sa podarilo uniknúť malosti nášho drahého mesta. Stojím dnes vo väčšom priestore, kde každé nadanie má svoje uplatnenie. Nie že by mi všetko padalo do úst ako si zapískam. Ale ak je človek vo svete nadaným, cieľavedomým a usilovný, jeho snaha sa cení. Cení sa viac ako kdekoľvek inde v rodnej krajine. Darmo, doma nikto nie je prorokom. Ako sa vraví, každý z nás musí prejsť určitým prerodom, cestou aby sme si uvedomili kto sme a čo chceme. Mne pomohlo že som odišla a zžila sa so svetom v inom krajinnom kúte.
Môj drahý priateľu, priateľka. Ty si však zostal verný našej rodnej hrude. Nie že by si neochutnal krásy sveta. Viem, že mnohí z vás okúsili šťastie a život v zahraničí. No vy ste sa vrátili. A ja len čakám a dúfam, že ten pocit návratu sa mi raz votrie do srdca a ja učiním rovnako ako ste to urobili vy. Možno ani potom tak veľmi netúžim, to skôr moji najbližší dúfajú že sa navrátim späť. Máte môj obdiv za všetko čo konáte a čo robíte pre Slovensko a pre našu krajinu.
Mnohí z vás si našli vaše opozitum, ktoré vás robí šťastnými. Niektorým z vás som dokonca hrala a spievala na svadbe, s prekríženými prstami za chrbtom s prianím, aby som aj ja raz mohla pozvať vás na svoju svadbu. Aké hlúpe a naivné bolo moje vtedajšie prianie. Ste piliermi spoločnosti a rozrastáte sa do rodinných rozmerov, tvoríte a vychovávate budúcich politikov, mäsiarov, filozofov, doktorov, milovníkov filmov a umenia. Klobúk dole pred vašim odhodlaním a snahami vytvoriť lepší svet a novú generáciu.
Nech žije budúci "Cézar" našej krajiny. Nech sa všetci aspoň raz opäť stretneme a spoločne vytvoríme niečo krásne. Aspoň nateraz je také moje prianie.
Váš vzdialený soulmate xx
No comments:
Post a Comment