London

London

Monday, 1 July 2013

The Importance of a Soulmate III


Tá bytosť by mi určite pomohla pri odstraňovaní mŕtvoly, by mohlo znieť pre jednu dušu, ktorá je momentálne mimo blízkeho kontaktu, ale ktorej um a empatia sú stále pri mne a tento pocit nikdy neuhasol.

Milá vysokoškolská spolužiačka,

náš vzťah začal na univerzite a stále trvá, za čo ti chcem vysloviť úprimný vďak. Nepamätám si presné slová ako sme nadviazali našu známosť, ale pamätám si že sme sa ocitli v tom istom krúžku, kde sedeli švárni spolužiaci a mnoho krásnych a inteligentných spolužiačiek. Zasadli sme si vedľa seba, nebolo inde miesta a od tej chvíle sme si vždy našli spoločnú lavicu. Iba občas nás profesorské magnificencie a iné honorability od seba oddialili v čase prísneho skúšania a preverovania našich vedomostí. No občas ak sa dalo, boli sme putovníčkami cez spoločné krúžky, semináre a iné "podlosti" študíjneho programu.

O dušu sme spievali v univerzitnom ženskom zbore, po niekoľkých rokoch a zmenách vo vedení v zmiešanom. A obe sme sa naspievali a nakoncertovali aj mimo neho dostatočne. Naše jednotlivé úspechy nikdy nezatienili naše priateľstvo, napriek tomu, vzájomne nás povzbudzovali k vyšším métam. Vzájomná podpora v časoch ťažkých i tých menej náročných v nás zanechala stopu súznenia a empatie.

Rozpomínam sa na chvíľu, keď sme spoločne kráčali na katedru anglického jazyka a pred nami kráčal úžasný človek, profesor, ktorý nám veľa rozumu do hlavy nenalial, ale ktorý nás oblažil kusom človečenstva a my sme s úžasom počúvali jeho zážitky a životné skúsenosti. Aké hrozné však bolo naše ranné zistenie, že už nikdy viac medzi nás nezavíta. Že už neuvidíme v jeho rukách igelitku s tým typicky slovenským jedlom a jeho jedinečným prísnym no ľudsko-šibalským pohľadom plným múdrosti. A takých zistení bolo viac.

Nikdy nezabudnem na vianočné katedrové Christmas parties, ktoré sme s toľkým nadšením pomáhali zorganizovať a spoločne sa vždy predviedli a zanôtili si tú "našu". Pomáhali sme si pri písaní seminárnych prác, zdieľaním poznámok. Neraz si ma počas dlhej prestávky medzi seminármi prichýlila k sebe na privát, kde sme sa neskôr pripravovali na tú strašnú skúšku z hudobnej didaktiky. A všetko sme to zvládli. Tých päť rokov prebehlo ako voda. A prebehlo viac ako úspešne.

Ak by si bola muž, vyznala by som ti lásku. Vyznávam ti vďaku za tú tvoju neskonalú lásku priateľskú. Taká sa len tak hocikedy nevidí, nezažije.

Dnes sme každá inde. Ty sa strachuješ o svojho budúceho potomka a ja si ešte stále užívam slobodu. No aj tak na mňa stále myslíš. Svedčí o tom aj tvoj list a krásne dary k mojim narodeninám. Už som ti za to neraz poďakovala, ale ďakujem ti ešte raz. Na to, že na mňa nezabúdaš a myslíš aj keď som ďaleko od teba.

Želám ti krásny večer a mnoho zdaru. Neboj, malý potomok bude zdravý. Presne taký odvážny a jedinečný tvor ako si ty. Neboj sa, ten tam hore nedá zmárniť tak dobrej duši ako si ty.

Ľúbim ťa, drahá priateľka x 

No comments:

Post a Comment