Stalo sa to už dávnejšie. Keď som ešte sedávala na univerzitnej stoličke. Nevedela som čo je to láska medzi mužom a ženou, ani som si nikdy neuvedomovala čo to slovo presne vyjadruje. Snáď hlbší zmysel mi prinieslo vtedy, keď jeden z mojich drahých spolužiakov odišiel na niekoľko mesiacov študovať do zahraničia.
Vtedy som si uvedomila, ako veľmi som si ho obľúbila a zamilovala. Zrazu keď mi zmizol z očí, začal mi preveľmi chýbať. Jeho hlas utíchol v našom univerzitnom zbore. Jeho krásne modré oči už neprežiarili šedé a tmavé chodby, na ktorých sme čakávali na semináre od skorého rána. Bol krásny a stále je. Ale nikdy sa za mnou neotočil. Vždy keď som stála v jeho blízkosti vedela som, že pozerá po iných spolužiačkách. Iných a zaujímavejších ženách ako som snáď vtedy bola ja. Dokonca mi prišlo, že sa zaujíma o moju najlepšiu kamarátku, pretože mávali spoločnú cestu na priváty.
Pamätám si však na jeden okamih, ktorý mi vtedy prišiel úplne prirodzený, no pre moju matku sa stalo čosi neobyčajné. Bola to naša posledná katedrová Christmas party. Ako vždy sme si pripravili skeče a viac-hlasné anglické koledy. No a tesne pred našim ďalším výstupom prišiel za mnou a spýtal sa, či by som mu nezašila gombík. A ja ako správne pripravené dievča, vylovila som zo svojej tašky ihlu a niť, a prišila mu ho.
Neskôr večer keď ma mama prišla vyzdvihnúť z party, bo večerný autobus v tom čase už nejazdil, vyšla za mnou na prvé poschodie aby mi pomohla zobrať nejaké veci. Keď v tom momente ktosi na mňa volá: "M....ška, ešte toto si vezmi." Bol to hlas môjho najobľúbenejšieho modrookého spolužiaka. On už určite zabudol na to že sa čosi také stalo. No ja, nikdy. Keď všetci naokolo vás volajú akosi obyčajne, to nezvyčajné oslovenie vám vždy utkvie najviac.
Keď ma mama viezla v aute, spýtala sa, kto bol ten mládenec čo ma tak pekne oslovil. A ja som povedala, že spolužiak. Prišlo mi, že ma tak pekne oslovoval vždy a všade. No možno v ten večer si dal viac záležať a zaintonoval moje meno krajšie a lepšie ako kedykoľvek pred tým. Možno sa to stalo preto, že aj napriek tomu že si tú košeľu nevyzliekol, bola som schopná mu ten gombík zašiť veľmi rýchlo a dobre.
Dnes už viem, že ten môj hudobne a jazykovo nadaný spolužiak bol a aj zostane najväčšou platonickou láskou môjho života.
Škoda.
He´s got the qualities of a man I would always love and adore.
No comments:
Post a Comment