Zánik Hudby Sfér

Prejdete kúsok sveta a stretnete muža. Milého a príjemného na pohľad i prvotný dišput. Vymeníte si čísla a adresy. Píšete a snažíte sa zistiť o tom druhom čo najviac. Cítite ako vo vás rastie obdiv a záujem o človeka. Nakoniec vás príde pozrieť. Nateraz on prejde kúsok sveta, aby vás videl a prežil s vami zopár dní. Pred vami stojí reálny obraz človeka. Prejdete sa s ním okolo rieky, ukážete mu svoje obľúbené miesta. snažíte sa mu ukázať čo najviac v čo najkratšom čase. Večer skončíte sediac na večeri u svojich priateľov, kde vediete družnú konverzáciu, do ktorej on veľmi neprispieva. Kladiete si otázku, čím to je. Je to jazykovou bariérou, alebo je to len prvotná ostýchavosť a neznalosť prostredia. Neskôr prídete na to, že je v tom oveľa viac než len to.

Na druhý deň ráno vstanete a vykročíte do nového dňa s určitými plánmi. A tie sa pomaly začnú plniť. Po dlhej prechádzke mestom prídete večer domov a sedíte na gauči a užívate si posledné krásne chvíle v náručí jeden druhého. Objímate sa, bozkávate a v tom padne otázka, či by ste to nemohli dokončiť na pohodlnejšom mieste. A v tom z vás vypadne veta, že by to možno bolo pekné, ale... Zaseknete sa... Váš muž vás opustí s vedomím, že nič nebude.

Výjdete hore do svojej izby a viete, že nechcete pokračovať, keď v tom sa opäť zjaví oproti vám a začne vás bozkávať. A vy len premýšľate, kedy ho zastaviť. Zvalí vás na posteľ a jediná myšlienka ktorú máte v hlave je, povedz: "NIE". Zaznie rázne: "Nie". On nasrdený odíde z vašej izby. Premýšľate, ako hlboko ste ho zranili. Na chvíľu posuniete nočný stolík priamo za dvere, aby sa k vám len tak ľahko nedostal. A o pár minút si uvedomíte, že ten moment kedy vás mohol zneužiť už dávno prešla.

Keď zanikne hudba sfér a vy sa cítite prázdna, keď všetko okolo vás sa točí a vy stojíte na mieste v nemom úžase nad vlastnou hlúposťou a vierou ducha, že tentoraz by to mohlo výjsť. Vždy sa nakoniec presvedčíte, že opak je pravdou. Nebolí vás hlúposť priímateľa, ale vaša vlastná zanietenosť k človeku, ktorý vás ponížil. Ktorý vo vás chcel vzbudiť pocit, že to nie on je pôvodcom myšlienok, ale že aj vy ste zodpovedná za to, ako sa správa.

No vy viete, že vy ste neurobili nič zlé. Ak sa necítite dobre, máte právo kedykoľvek vysloviť svoju nespokojnosť. To je vaše právo. Keď tak učiníte a niekomu sa to nepáči, vy za to nemôžete.
Možno, že ste vysielali určité signály, ale stále máte povedať právo - nie.


Povedzte, NIE.
a zostane ticho.

Žiadna hudba sfér...

Pretože tá stíchla v momente, keď sa na vás zvalil človek,
ktorý chcel len vaše telo. Váš duch mu bol ukradnutý.


Povedali ste, NIE.
a nastalo ticho.

Žiadna hudba sfér...

Tá ešte dlho nezaznie,
pretože ste sa odmietli váľať v špine bežných smrteľných skutkov...


Tá hudba sfér, kedy duch je povýšený nad fyzické potreby človeka je nateraz mŕtva...

Škoda trápiť vaše ucho i srdce škrípaním strún...

Hudba sfér zrazu utíchla...

Charity Theatre III

Je nedeľa večer. Vonná sviečka horí a vnáša teplo do miestnosti, ktorá je z časti vyzdobená vianočnými dekoráciami. Dnes je prvého decembra a ja sedím v kresle píšuc ďalší príspevok o mojej skromnej existencii v metropole, kde každý má svoje miesto.

Dnes sa uzavrela ďalšia kapitla môjho života. Skončili sme rozoberaním scény muzikálu, na ktorý sme sa tak nadreli a aj keď sme prešli mnohými úskaliami. Dokázali sme ho zakončiť úspešným prevedením.

Akýže to bol muzikál. Poznáte Doris Day? Nevadí. V päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy tento muzikál uzrel svetlo sveta, ľudia bojovali za zvýšenie platu. Tak sa deje aj v našom muzikály. Problém číslo jedna. Vo firme, kde šijú pyžamá riaditeľ spoločnosti odmieta zvýšiť platy zamestnancom. Problém číslo dva. Do továrne prichádza nový intendant, ktorý vidí ako veľmi sú pracovníci zanietení, ale tiež vykorisťovaní. Zamiluje sa do jednej zo šičiek. Riaditeľ má peknú sekretárku, ktorej priateľ je veľmi žiarlivý a neustále ju prenasleduje a obviňuje že pozerá po iných mládencoch. Nastáva problém číslo tri. Navyše jeden z odborárov únie, je tamojší sukničkár. Problém číslo štyri. Hlavný predstaviteľ Sid sa nám teda zamiluje do šičky Babe. Ich láska rastie, no platy zamestnancov nie. A tak sa Sid rozhodne, že získa informácie od milej sekretárky. Keďže platy stále nerastú a pracovné tempo sa zvyšuje, pracovníci sa začnú búriť a nastáva spomalenie výroby, resp. pracovného tempa pracovníkov. To sa však prestáva páčiť majiteľovi továrne. Nakoniec celé prvé dejstvo skončí vyhodením pracovníčky, ktorá pokazí šijací stroj. Nie je ňou  nikto iný ako Babe, ktorú musí potrestať jej drahomilovaný Sid. Babe opúšťa továreň, no naďalej podporuje svoje priateľky v boji o zvýšenie platov. Nechce Sida ani vidieť, ale Sid je do nej beznádejne zamilovaný a sľúbi jej, že to vyrieši. A tak sa aj stane. Získa od sekretárky kľúč od účtovných kníh. Nanešťastie to neujde pohľadu jej žiarlivého priateľa, ktorý sa pokúsi Sida ohroziť na živote a začne po ňom hádzať nože. Keďže je však v stave opitosti, minie terč a Sid ho premôže. Sid získa na svoju stranu riaditeľa továrne, ktorého presvedčí ako uspokojiť zamestnancov. Nezostáva už nič iné len oznámiť štrajkujúcim zamestnancom dobrú správu.

Celý muzikál je plný humorných scénok, pekných piesní a celková atmosféra je príjemná.

Lenže, tá naša produkcia mala mierne problémy.

Pred premiérovým týždňom nemala naša muzikálová produkcia hudobného režiséra. Problém číslo jedna. Prečo? Pretože náš hudobný režisér, ktorý bol oficiálne angažovaný bol veľmi vyťažený. Prísľubil však svoju pomoc počas predstavení a tri týždne nácvikov pred uvedením produkcie. Medzi časom, mal zabezpečiť iného hudobného asistenta, ktorý by nám pomohol s nácvikom piesní a zosúladením zborových piesní. Lenže, keďže každý hudobník je len človek a tiež potrebuje zaplatené, nikto sa neodhodlal nacvičiť partiu amatérov za deravý groš. A tak to zostalo celé na mojich hudobným ramenách, občas na ramenách mojej priateľky Deidri a Phila, ktorí obetavo prišli na nácvik keď ja som nebola prítomná a prebrali taktovku. Spoločne sme nacvičili zbory, sólové party a duetá. Boj sa započal.

Problém číslo dva. Medzičasom sa naša produkcia pohla ďalej. Hlavní protagonisti však počas nácvikov strácali repliky a rovnako ako sa vytrácali repliky z ich hláv počas skúšok, začali strácať hlas a aj sebavedomie. Nie je nič horšieho ako herec, amatér, strácajúci hlas, nemajúc žiadnu osobnosť na javisku a navyše ani odvahu si priznať, že nie sú so svojou úlohou stotožnení. Namiesto toho aby si priznali v čom tkvie ich chyba, začali hľadať chyby na ostatných ľuďoch. Ale to sa vždy odrazí na celkovej atmosfére skupiny, ktorá je zanietená pre vec. Keď ostré jazyky, vysoké egá a malomyseľnosť začnú zatienovať význam umeleckého diela, hraničí to s kolapsom produkcie ako takej. No našťastie, sú v našej skupine uvedomelí a jedineční ľudia, ktorí sa dokážu preniesť cez malomyseľné a slaboduché narážky, sťažovanie a nedostatok sebakritiky.

Navyše, sa k tomu pridružila ešte ďalšia vec. Problém číslo tri. A to, výstup nášho tria, ktoré nemalo choreografiu a celkove vyriešenú hudobnú formu nášho výstupu. Keďže sa čas premiéry nebezpečne približoval, zavelila som, že je potrebné aby sa táto vec čo najrýchlejšie začala riešiť. A tak, v jedno nedeľné odpoludnie, zobrala som do rúk partitúru, preštudovala, niekoľkoráz si ju zahrala a skrátila celkovú skladbu o niekoľko taktov, podľa inštrukcií choreografky. Vytvorila som nahrávku, ktorú som potom poslala mojim dvom kolegyniam a nasledujúci víkend sme už vykopávali nohy, otáčali sa raz vpravo, raz vľavo, zdvíhali klobúky, ustupovali do zadu, mávali rukami a popri tom spievali "I Got Steam Heath". Nebolo by to však pravé orechové, keby na poslednú chvíľu neboli pridané ešte nejaké tie kroky vzad, najlepšie na technickej skúške, aby toho stresu pre netrénovanú tancujúcu dušu nebolo málo.

Spanilá jazda ale pokračuje ďalej. Problém číslo štyri, päť a šesť. Náš hudobný direktor prišiel na nácviky našej produkcie štyri týždne pred jej realizáciou. To bolo prvý a posledný raz, čo sme ho videli. Na ďalší nácvik sa nedostavil. Rodinné udalosti mu v tom zabránili. A ten nasledujúci nácvik, kedy mal prísť, neprišiel. To už však bolo v čase, keď sme si uvedomili, že má zajačie úmysly a začali sme rýchlo konať. Jeden náš člen poslal mail do školy, ktorá je plná nádejných hudbníkov a jeden z nich sa podujal byť našim hudobným dirigentom. No jeho mladý vek, a nedostatok skúseností našich dvoch hlavných protagonistov, mimochodom tých ktorí si večne na niečo sťažovali, nahnevalo a hrozili že opustia produkciu, ak nepriberieme na palubu ešte niekoho staršieho a skúsenejšieho hudobníka. A tak sa stalo. Ako pomocník bol prijatý hudobník, ktorý bol mimochodom priateľom jedného z našich hlavných aktérov. Skončili sme teda s dvoma keyboardistami, basgitaristom a bubeníkom. Kapela bola zostavená tri dni pred premiérou. Naši slávni hudobníci sa zhostili hudobných partov opatrne, priam neisto. Musím priznať, že nebyť mojej maličkosti, nebopadlo by to najlepšie. Darmo, každý čas od času potrebuje vodcu. Som rada, že sme to dokázali dotiahnuť do konca a že sa naši hudobníci pochlapili. Boli naozaj dobrí.

Prvé predstavenie bolo plné nervozity, miernych neistôt, ale odhodlanie človeka niečo dosiahnuť sa odzrkadlilo na každom našom výstupe. Počas technických nácvikov, a neskôr každým samotným predstavením sa celá naša produkcia posunula o veľký kus ďalej. Ako sa vraví "practice makes master". A my sme to zdolali. Keď režisér ustúpi do úzadia, na scénu výjdu herci, je to ako keď sa kapitán Titanicu nalodí na palubu a okolo neho poskakujú námorníci. Snaha zachrániť, plaviť sa a predviesť sa, čo všetko človek dokáže, priateľstvo a kamarádia prevážia každé ťažkosti a problémy. Nijako inak to nebolo ani s našim muzikálom.

Na našom počine som si uvedomila aké dôležité je ťahať za rovnaký koniec.

A nielen to. Humor je liekom na každú  modrinu, boliestku, ktorú utŕžite keď tancujete, vyskakujete alebo sa len tak predvádzate. Jedna z mojich javiskových kolegýň spadla zo stoličky "v priamom prenose". Udrela si ruku a riadne oškrela nohu. Zobrala si paracetamol a povedala: "show must go on". Nekôr sme sa všetci na tom páde riadne zasmiali. Ďalšia moja kolegyňa nechytila klobúk vo vzduchu. Spadol jej medzi hudobníkov. Alebo podstavce ktoré držali šijacie stroje sa zrazu spustili v rade dominovým efektom bez toho, aby sa ich niekto chytil. A my, stojac na javisku sme zrazu zjačali a vystrašili publikum tak, že si mysleli, že to tak malo byť. Najlepšie bolo, keď si jeden protagonista zabudol nasadiť na hlavu klobúk a zistil to tridsať sekúnd pred našim spoločným výstupom na javisko. Ten klobúk bol totiž veľmi dôležitá rekvizita. To bolo zachraňovania v zákulisí a neskôr kamufláže pred obecenstvom aby nám scéna vyšla.

Napriek všetkým problémom a ťažkostiam, náš výsledok stál za to.

Svedčia o tom pozitívne ohlasy a ľudia ktorí ma v kostole a na ulici zastavia a povedia, že som sa im veľmi páčila. A nielen ja. Vravia, že celá šou stála za to.

Bravo, Barnes Community Players. We´ve made it.

I love you! xxx

Letter B

Po tom, čo si prečítate srdceryvný email, schytí vás hnev. Odpor a tiež si začnete klásť otázku, prečo vás to dostihlo až teraz. Na jednej srane sa cítite úplne strašne. Na druhej strane máte pocit, že spravodlivosti za to, čo sa vám stalo bolo učinené zadosť. Je však správne tešiť sa z ľudského nešťastia? To, čo postihlo vašu bývalú priateľku mohlo postihnúť vás. A vy sa len tešíte, že je mimo nebezpečenstva a vás to obišlo. No kdesi v kútiku duše stále máte ten pocit, že Božie mlyny melú síce pomaly, ale isto... Aké strašné je uvedomiť si, že ste nažive. A aké oslobodzujúce je zistiť, že vaša minulosť je už len minulosťou.

Aká by bola vaša odpoveď? Odpovedali by ste snáď? Či by ste mlčali? Šľahali by ste plamene, či by ste boli schopní odpustiť?

Možno by vaša odpoveď znela nasledovne:

Drahá Eva,

nečakala som, že mi napíšeš. Tvoj email ma prekvapil. Vôbec netuším čo na to povedať. Chcem však, aby si si prečítala nasledovné riadky.

Odhodila som minulosť za seba. Čo sa stalo nebolo veľmi pekné ani od Garyho alebo od teba. Vraviac, že v tom nebolo nič osobné nie je úplne na mieste. Práve preto, že keď ľúbime tak naša láska by nemala byť sebecká. Keď sme zaľúbení, robíme hlúposti. Ale určite ľudí nezraňujeme ohováraniami a inými štipľavými slovami. Ak ich vravíme, je to preto že sa chceme niekam dostať a niečo dosiahnuť. A v tomto ti úplne rozumiem. Viem čo bolo za tým.

Ako som tak čítala tvoj email, došlo mi, že si sa mi vlastne ospravedlnila a že je ti ľúto toho, čo sa stalo. Mám pravdu?

Musím sa priznať, že ja som o tebe povedala len jednu zlú vec a aj to len preto, pretože mi bolo ublížené. Na druhej strane, bola si to ty kto mi pomohol uvedomiť si, kto vlastne Gary je. Pomohla si mi odkryť jeho pravú tvár. Rovnako tak učinila aj naša spoločná priateľka Magda. Ona mi nadstavila zrkadlo a pomohla mi uvedomiť si, v akej situácii sa práve nachádzam. Škoda, že vy dve ste sa pohádali a odcudzili. Verila som, že si k sebe nájdete cestu a že ti pomôže.

Je len ťažko uveriteľné, že Gary bol zatknutý. Nikdy voči mne a ani voči svojmu synovi nezdvihol ruku. Je naozaj strašné, čo všetko dokáže s človekom urobiť alkohol. Poznala som Garyho ako dobrého človeka. Človeka, ktorý miloval svojho syna. Myslím si, že zo situácie v ktorej sa nachádza, a dúfam že sa to nesplní, je len jedno možné východisko. Mohol by to byť jeho koniec. Modlím sa, aby sa tak nestalo.

Neskutočne ma tvoj email zarmútil.

V určitom okamihu som si myslela, že pojdem za Garyho bývalou priateľkou a poviem jej, že jej expriateľ sa snaží získať svojho syna do opatrovníctva. Ale nikdy som nenašla ten pravý dôvod, prečo by som tak musela učiniť. Predstava, že za ňou prídem a poviem jej že som Garyho súčasná priateľka, a že mu občas pomáham starať sa o ich spoločného syna, bola pre mňa príliš šokujúca. A prečo by som mala jatriť zacelené rany? Naozaj mi záležalo na jeho synovi, ale to všetko je už len minulosť.

Ja som naozaj verila, že ty a Gary sa ľúbite. Možno si myslíš, že tomu tak nie je, ale ja som vám naozaj želala všetko dobré. Je mi veľmi ľúto, že si sa dostala do takej zlej situácie. Snaha o znásilnenie, život pod fyzickým nátlakom, muselo to byť hrozné. Dúfam, že sa z toho čoskoro pozviechaš a dostaneš. Trvalo mi istý čas, kým som opäť začala normálne žiť. A začala som od seba. A to radím aj tebe. V prvom rade, musíš odpustiť sama sebe. Nie je to jednoduché. Mať pred očami všetkých priateľov, známych, spoločne strávené dni a večery. To všetko spoločné čo ste zdieľali, je odzrazu preč.

Čím viac investujeme do vzťahu, tým väčšie je naše sklamanie.

Dobrá vec je, že som sa niečo naučila. Dostala som jednu veľkú životnú lekciu. A bude ešte mnoho ďaľších. Som rada, že som prežila. Buď šťastná. Prosím ťa, snaž sa byť šťastná. To je ďaľšia vec o ktorú sa musíš pokúsiť. Choď domov, objím svoju mamu, otca, kohokoľvek koho nájdeš. Oni by mali byť v prvom rade tí, ktorí by ťa mali podporiť.

Moja drahá Eva, nemôžem sa s tebou stretnúť. Som momentálne veľmi vyťažená. A nielen preto. Dôvodom je aj to, že ja sa do minulosti nevraciam. Ja radšej odpustím a pohnem sa ďalej. Odpúšťam ti. Máš moje požehnanie žiť šťastná. Snaž sa prežiť svoj život tak jedinečne ako sa len bude dať.

Dúfam, že mi uveríš že to, čo som ti napísala je myslené úprimne. Naozaj ti želám, aby ťa v živote postretlo len to najlepšie.

Ak náhodou budeme mať šťastie a stretneme sa v tomto veľkom meste, navrhujem aby sme sa nerozprávali o našej minulosti. Radšej by sme sa mali pozhovárať o našej budúcnosti a prítomnosti. Pretože len na tom záleží.

Želám ti mnoho zdaru v práci, štúdiách a v milostnom živote.

Ema xx

Letter A

Z času na čas vás život prekvapí. A vy dostanete email od priateľky vášho bývalého priateľa. Je to neobvyklý počin, ale niekedy sa s tým stretnete. Ako znie taký email. Ako asi vyzerá? Mohol by sa začínať práve takto:

Drahomilovaná Ema,

dúfam, že sa máš dobre.

Prepáč, že ti píšem tento náhodný email. Prosím, prečítaj si ho skôr ako klikneš na tlačidlo vymazať.

Na začiatok by som sa chcela ospravedlniť za to, čo sa stalo minulý rok. Je to práve teraz, keď si uvedomujem, že obe sme boli oklamané. A je mi veľmi ľúto, že som si namiesto priateľstva s tebou vybrala Garyho. Bola to chyba. Nikdy som ti nechcela ublížiť a cítim sa za to veľmi vinná.

Povedala som o tebe niekoľko zraniteľných a bolestivých vecí, ktoré som nemala. Je mi to úprimne ľúto. Bola som zaslepená voči situácii, a nikdy to nebolo myslené osobne. Ja som len bola zamilovaná a nevidela som pravú podstatu veci.

Predpokladám, že nevieš čo sa Garymu stalo. Pretože sa z neho stal alkoholik a človek s problémom ovládať svoj hnev, odňali mu jeho syna, na neurčito. Dokonca som musela podať svedectvo na polícii, pretože ma chcel znásilniť a fyzicky mi ublížiť.

Ema, ja a jeho syn sme žili a trpeli niekoľko mesiacov pod ťažkým fyzickým nátlakom. Našťastie, jeho syn je momentálne v náručí svojej matky, ktorá je mimochodom úžasná žena. A keď som jej povedala, čím všetkým si si prešla tak jej skoro puklo srdce.

Obraciam sa na teba ako na priateľku a človeka, ktorý by ma podporil. Viem že si bola svedkom Garyho agresie a teraz viem čím všetkým si si prešla. Viem že si si veľmi obľúbila jeho syna a my ho teraz potrebujeme ochrániť.

Bolo by naozaj úžasné, kedy sme sa mohli porozprávať. Ale budem rozumieť tomu, ak sa so mnou nebudeš chcieť stretnúť. Neboj sa, Gary sa o tom nedozvie. Má zakázané ma kontaktovať a komunikovať so mnou. Ak by tak učinil, šiel by rovno do väzenia. Prosím, nekontaktuj ho ani mu nič nehovor.

Dúfam, že ti môžem veriť. Napísala som tento email od srdca. Musela som pozbierať veľa odvahy, aby som ti ho napísala. Stále sa obávam tvojej odpovede.

Verím že čoskoro odpíšeš.

S láskou

Eva. xxx

My Dory

Neviem čo mi je. Neviem čo sa mi deje. Neviem prečo sa okolo mňa dejú neskutočné veci. Asi preto, pretože som taká aká som. Od môjho incidentu na ceste, strate môjho obľúbeného, krásneho a jedinečného auta, akým pre mňa Jahoda bola, nie a nie sa poriadne naštartovať. Počúvam výlevy duší rôznych priateľov a známych, zistím, že snaha otehotnieť je v dnešných dobách prioritou mnohých žien, a ja len sedím a pozerám na ten svet ako sa točí, krúti okolo mňa.

Kúpa nového auta vo mne zanechala finančnú, stále krvácajúcu ranu. Musím zavolať do garáže, kde mi auto predali. Mimochodom, už som ho stihla pomenovať. Volá sa "Dory". Presne tak, ako tá rybka z kresleného pixarovského filmu Hľadá sa Nemo. Je to Ford Ka, krásne, malé šikovné stvorenie, ktoré by malo behať ako šíp, poslúchať na slovo a nerobiť problémy. Potvrdzuje sa však, že opak je pravdou. Prečo, keď si slečna ako ja kúpi auto musí mu niečo byť? Prečo? Nemohla by som si zaobstarať auto bez problémov?

Na túto otázku je veľmi ľahká odpoveď:

"Slečnám ako si ty, sa stávajú nevídané veci. Autá sa kazia, pretože sú to veci. Nezáleží na tom, či dáš autu meno alebo nie. Môže ti prirásť k srdcu, pretože je to niečo, na čo si dlho zarábala, pracovala a teraz ťa tvoja investícia sklamala. Tieto veci sa stávajú. Tak sa pozbieraj, a konaj!"

Tak som sa pozbierala. No netrvalo to dlho a opäť sa mi s mojou Dori stala ďalšia príhoda. Ako si tak spolu hudieme na ceste do práce, zrazu počujeme zvláštny zvuk. Ide to zo zadu. Pýtam sa same seba. Zatvorila som ten kufor poriadne? A tu zrazu, pán ktorý so svojim tátošom ide okolo nás, sťahuje svoje okienko a ukazuje svojim veľkým prstom na zadné koleso. V tom sa nám ten prestrašný zvuk spojí s tou obávanou hrozbou každého motoristu. 

Mám DEFEKT! Nie.

NAJFREKVENTOVANEJŠIA CESTA v okruhu 10 míľ! Práve som na nej! Autá okolo mňa svištia jedna radosť!

PRŠÍ! A ešte ako!

Sme slečna, ktorá nechce zmoknúť a prísť do práce špinavá. Takto sme si piatok 13teho nepredstavovali.

Voláte do najbližšej garáže, aby poslali mechanika. Nie že by ste si pneumatiku nevedeli vymeniť, ale neviete ju v tom našom malom aute nájsť. Kde sa skrýva? A kde mám zdvihák? Z garáže dostávate inštrukciu, že pracovník sa k vám dostaví v priebehu 15 minút. Voláte teda do práce, že budete meškať. Nie vašim pričinením, ale čisto technickými potiažami, ktorými vás vaše auto, v mojom prípade moja Dory obšťastňuje od prvého dňa ako sme sa spoznali.

Ako si tak stojíte v daždi, zrazu sa pri vás zastaví džentlmen, ktorý na vás mával z onoho okienka krásneho tátoša. Prihovára sa vám slovami:

- "Zaparkoval som za rohom a chcel som si byť istý, že viete ako na to." 

V tom z nás vylezie veta typu: 

- "Volala som mechanika z garáže, ale bude mu to chvíľu trvať. Ja by som aj sama, ale neviem kde mám náhradné koleso."

Táto veta na onoho džentlemena očividne urobila dojem. Pretože práve v tom okamihu sa vrhol dané koleso hľadať. Našiel. V spodných útrobách mojej malej Dory, nachádzalo sa ono požadované koleso. Môj džentlemen bol týmto objavom tak nadšený, že pristúpil k ojavovaniu ďaľších zákútí mojej Dory. A tak sme našli všetky požadované operačné nástroje. V očiach mu svietilo svetlo dobyvateľa a záchrancu. Nechala som ho teda, aby dielo dokončil. Urobil to rýchlo a nezištne. Dokonca ma varoval: 

- "Toho kolesa sa slečna nechytajte. Budete veľmi špinavá." 

No vy nedokážete čupiac pri tak milom človeku, len tak sa prizerať. Samozrejme že sa toho kolesa chytíte, pretože mu chcete ukázať, že sa špiny nebojíte. Že s ním spolu súcítite a za jeho výkon by ste mu dali aj olympíjsku medailu ak by to bolo vo vašich silách.

Keď sa jeho misia skončí úspešne, ani vám ruku nepodá, prežo vás nechce zašpiniť. Iba vám to čierne koleso hodí do kufra a nástroje spolu s ním. Zatvorí dvere na kufri, pozdraví na rozlúčku a odchádza. Naštartujete motor, keď v tom sa ešte raz ku vám rozbehne. Otvoríte okno a spýtate sa:

- "Môžem vás niekam zaviesť?" 

A on že nie, pretože zaparkoval za rohom. Ale ešte raz chce skontrolovať matice. Nazrie do vášho kufra, zoberie špeciálny skrutkovač do ruky a pre istotu svojho svedomia, tie matice predsa ešte len o kúsok pritiahne. Zatvorí kufor, tak ako to už urobil pred malou chvíľkou, s úsmevom si opráši ruky a odkráča smerom kde zaparkoval svoje auto.

Celá šťastná opäť naštartujete a idete ďalej. Neskôr si uvedomíte, že nepoznáte jeho meno. Že práve neznámy človek pomohol v núdzi neznámej bytosti ako ste vy. Nakoniec si uvedomíte, že ten piatok 13teho vlastne neexistuje. Je to len jeden ďalší deň kedy sa vám stalo čosi neobyčajné. Čosi čo vy robíte každý deň pre ľudí, ktorí sú okolo vás. Robíte neobyčajné veci pre obyčajných ľudí. A to všetko dobré sa vám vracia. A vracia sa vám to vo chvíľach kedy to najmenej očakávate.

Aj taký je Londýn. Keď obyčajní ľudia robia neobyčajné veci. Keď zistíte, že ľudskosť nevymrela ani v takom obrovskom meste ako je Londýn.

Chvála ti, môj drahomilovaný záchranca. Človek s veľkým "Č"! xxx

Na dôvažok, o týždeň nekôr stojíte v servise a dávate si vymeniť všetky štyri staré kolesá za nové. Pretože ako povedal technik onej volanej garáže, "there might be more to come". Tak v rámci svojej bezpečnosti a bezpečnosti svojich budúcich pasažierov, investujete do poslednej veci. Gumy. Až potom sa cítite šťastná, že ste urobili maximum. No vaša peňaženka opäť trpí. Ale ak to prispeje k pokoju vášho svedomia, každá obeť sa počíta. A určite prinesie svoje ovocie. Vedel to už aj Izák a Abrahám. Bez obetí to nejde. 

My London Look

Nedávno som si pozrela viacero častí jednej relácie, určitej televízie a jej nákupných holičkách. A tu, zrodila sa v mojej hlave istá myšlienka, ako to tu s tou anglickou módou vyzerá.

Jeseň je tu. Počasie sa mení. Z krásneho letného a teplého dňa sa stáva šedý zákal a vôňa ranného dažďa vás sprevádza po celý deň. Váš šatník opúšťajú vysoké letné topánky, ktoré tak krásne dali vyniknúť vašim nohám a ešte rýchlejšie sa v jesennom víchre zbavujete krátkych sukien, ktoré obnažovali vaše jemné a krásne nohy. Preobujete sa do jesenných topánok, ktoré ladia s vašim outfitom. Začnete si obliekať punčochové nohavice, hrubé, hrubšie až najhrubšie, len aby ste mohli ešte chvíľu dať vyniknúť tým krásnym nohám. A aj keď je vám zimšie, ešte stále máte čo ukázať. A to je možné práve v Londýne. Pretože aj keď je počasie mrzké, my stále máme čo predviesť.

Krátke tričká nahradzujú tielka s dlhým rukávom, rafinované a aj tie menej rafinovajšie, pretože správne angličanky sú prakticky založené. Farby ktoré ponúkajú obchody sú pastelového charakteru, rovnako ako farby domov vo vašom rodnom meste. Aspoň niečím vám to pripomína domovinu. No ostatok oblečenia alá "šedá myš", je momentálne in. 

Pri vstupe do obchodu váš pohľad mieri k čipkovitým a monochromatickým kusom látky, pretože práve to teraz letí. Ako som tak pozerala všetky tie obrázky z Fashion Week, módny návrhári priam farbami hýria. A tak mi napadá myšlienka, prečo tie naše anglické reťazce tú farebnosť zaznávajú? Všetci v slovensých reláciách vravia - anglická móda, londýnska móda, móda ostrovov, atď. No keď ja sa prechádzam po Londýne vidím šedé myši. A priznám sa, že mi z toho šiši...

Vždy keď sa na seba pozerám, vidím pestrofarebnú osobu. Odvážnu a nebojácu. No anglické priateľky sú fádneho charakteru. A pokiaľ nie sú, sú až príliš extravagantné. Pokladať túto extravaganciu za rýdzo anglický look, mi príde prehnané. Čo však je možné pokladať za anglický look je nasledovné:

1. Farby typu som tu/nie som tu

(tmavo modrá/kaki zelená/a všetky odtiene pastelových farieb)

2. Krátka sukňa, krátke šaty a ešte menšie nohavičky

3. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec I
(Tie šaty čo mám, zakrývajú moje hruškovité pozadie a ponúkajú ilúziu môjho pásu. Thank God, for that!)

4. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec II 
(Mám na sebe nohavice, tričko a sako, stále som dievča. Nasvedčujú tomu moje vysoké topánky a retiazky a rôzne iné čačky, ktoré na mne visia)

5. Som dievča, ale vyzerám ako chlapec III
(Mám na sebe podobné oblečenie ako môj priateľ, alá Victoria and David Beckham look)

6. Čačky a iné modné doplnky
(Jedna či dve ozdôbky navyše robia zo mňa anglickú lady No. 1)

7. Sveter, šatka či šál. Či je slnko a či vietor...
(Bez nich ani na krok. A keď, som predsa angličanka, mne zima nie je.)

8. Balerínky sú kráľ!
(Požehnané sú ruky majstra obuvníka, ktorý sa nad nami zmiloval a daroval nám skladovateľné rýchlochodky.)

9. Topánky vs. Outfit
(Nevadí že topánky nekorešpondujú s mojim outfitom. Ja si ich prezujem keď prídem do práce.)

10. I love my hair and make-up.
(Ja milujem svoje vlasy, či sú načesané alebo strapaté, stále som in. To isté platí pre make-up.)

Dovolila by som si poznamenať, prečo sa dievčatá a ženy snažia vyzerať ako muži v anglickej spoločnosti. Táto anglická spoločnosť je a stále bude sexistická. Nečudujem sa žiadnej feministke a enterpreneurke, ktorá sa silou mocou snaží presadiť v mužskom prostredí. Je to veľmi jednoduché. 

Pokiaľ žena nosí sukňu, muža to zvrušuje. Stráca koncentráciu a neberie nás ako seberovnú. Na druhú stranu, ak chceme aby muži urobili to čo chceme, zabrnkáme na ich najjemnejšiu strunu a oni sa podvolia. Robíme to zámerne. Vieme, kde je ich slabina a tú využívame. Rovnako to však robia aj oni. Vedia, že silný muž je pre ženu atraktívny. Preto sa začnú pred nami mierne vystavovať a rozprávať o svojich úspechoch. A my ich počúvame. A veľmi rýchlo im na ten lep sadneme.

No taká žena feministka, ktorá sa musí presadiť v mužskom kolektíve vie, že vyzerať ako šedá myš, ako jedinec v plne poľnej, musí zapadnúť. Ak nezapadne, bude považovaná za ľahkú a dostupnú na všetky spôsoby. Preto tie farby v tých obchodom sú tak fádne a bezvýznamné. Pretože si uvedomujeme, ako veľmi potrebujeme zapadnúť. Muž, ktorý stojí zoči-voči partnerovi, nehľadá vzrušenie, hľadá logiku a uskutočnenie plánov. A formalita oblečenia prispieva k racionalizovaniu našich rozhodnutí.

Ak sa niekto oblieka farebne, je to človek plný energie a umenia. Človek, ktorý volí cestu striedmych farieb, je typ kancelársky. No a ten, kto v striedmosti a ani vo farebnosti nemá vkus je pokladaný za čudáka a exhibicionistu. Je buď príliš veľký vizionár alebo úplný "magor". Na margo poslednej vety - pokladať ho za typický "londýn look" je urážkou vkusu všetkých londýnčanov.

Preto, keď príde prvý mráz ja stále budem nosiť šaty. Šaty jesenno-zimného charakteru, farebné aj monochromatické. Farebne to doplním tými krásne uletenými punčochovými nohavicami, hrubšími až najbrubšími. A stále si budem obliekať sukňu spolu s krásnymi čižmami. Zaklincujem to tým super ľudským vynálezom - kabátom. Veď len preto vznikol. Aby mi zakryl kríže a moje krásne tvarované pozadie. A keď veľmi prituhne, siahnem po tom mužskom out-looku. Lebo veď medvede v zime aj tak spia.

(N.E.)S.K.O.R.O

Keď strávite istý čas opäť v krajine svojho domova, príde vám na um ako veľa vecí stíhate v tej druhej, inej krajine, ktorá sa pomaly stáva vašim domovom. Áno, stáva sa vašim domovom. A aj keď vždy pri návrate na Slovensko pociťujete výčitky svedomia, že ste opustili svou rodnú zem, viete že váš návrat domov by bol krokom späť. Po tom, čo všetko ste si vybudovali v novej krajine, mali by ste sa vzdialiť a začať budovať niečo nové. V tom si uvedomíte, že už nemáte dvadsať. Prekročili ste hranicu s číslom tri a pomaly sa vám začnú narátavať roky vyššie. Pri pohľade na to, čo ste opustili, pri stretaní sa so starými priateľmi, ktorí sú stále na tom istom mieste ako ste ich opustili, je len samozrejmé že ten svet západného charakteru, ktorý sa točí akosi rýchlejšie vás láka viac. Za tri roky ste získali autoritu a uznanie tam, kde iní by neuspeli. Ste plní elánu a motivovaní zostať a ešte viac sa snažiť prebiť sa vyššie. Nie vždy sa to dá, no vždy sa dá dosiahnuť niečo iné.

Rovnako sa nedá vrátiť čas a vy viete, že by ste to ani nechceli. Možno len občas keď sa ocitnete na svadbe vašich priateľov a vidíte, že ten či onen s ktorým ste si raz alebo dva-krát vyšli na rande, už má pri sebe žienku a niekedy aj zopár ratolestí navyše. Vtedy si len tak poviete, že ste možno niečo zmeškali. Mohli ste aj vy mať manželský život a nejakú tu ratolesť. Nie, nič ste nezmeškali. Ani ste neprebrali. Bo to, že vaše bývalé opozitum je šťastné s inou ženou, je len ukážkou toho, že vy by ste s ním šťastná nebola. Že osud tomu chcel, aby bol šťastný s niekym iným. A presne tak to malo byť. Ešte chvíľu budete chodiť na svadby a budete stretať vašich priateľov s novými prírastkami, no za istý čas to ustane. A keď to ustane, bude rad na vás. Niekto na mňa čaká. A ja si zatiaľ ešte chvíľku užijem tej krásnej slobody, slobodičky.

Lenže aj tá moja slobodička má trhliny. Stretáte sa s mnohými mužmi. Každý z nich má svoje čaro. No vy viete, že ani jeden z nich nezapadá do vášho časového, motivačného ani iného charakteru budúcnosti. Jeden vám sľubuje, že vás vezme tam i tam. Volá vám skoro každý druhý večer, pýta sa vás ako ste sa mali. Nikdy ste ho nestretli, nikdy ste sa s ním nerozprávali zoči voči. Vy len viete, že keby vám nezavolal, tak sa začnete cítiť smutná a váš týždeň bude prázdny. A tak čakáte, kým bude mať na vás čas. Veríte, že si ho nájde. Pretože ste úžasná, milá, dobrá, jednoducho máte všetých päť "P" ako sa vraví. No po štyroch či piatich mesiacoch, vás to čakanie omrzí. A sľuby zostanú len planými rečami. Naprv sa mu snažíte naznačiť že časový úsek sľubov je mierne pridlhý a neskôr ho priamo konfrontujete s tým, že päť či šesť mesiacov je dosť dlhá čakacia doba i pre slona. A on vám povie, že čoskoro sa to zmení. No keď chcete aby určil termín, tak zuteká. Napriek tomu, že má všetky pozitívne vlastnosti, a určite vás chce raz stretnúť, vy viete že už ďalej sa vám čakať nechce. Viete, že jediným riešením je ignorovať jeho správy a volania. Pretože vy ste sa už navolali a napísali dosť. Tam kde sa jedna strana snaží aby došlo k stretu a z druhej neprichádza odozva, treba zaznať taký priateľský vzťah. Pretože ak na začiatku chýba čas, tak určite nebude po tom, ako sa s ním stretnete. Ani keby ste boli kráľovnou zo Sáby, ani tak by si na vás nenašiel čas. Pretože si ho doteraz nenašiel vôbec. A namiesto toho, aby ho obetoval na vás, šiel von so svojimi priateľmi. A tak by to bolo stále.

Potom tu máte dobrovoľníka, ktorý keď mu je smutno a nemá už v skutku s kým by šiel von, spomenie si na vás. Udržuje si vás v stálom kontakte. Pod časom sa vás spýta či ste vporiadku. Nespýta sa vás čo je nové. Len či ste o.k. A vy mu odpíšete, že áno. Som vporiadku. A možno pripíšete čosi viac, aby ste ho ohúrili čo všetko ste za ten čas, kým ste sa nevideli stihli vykonať. Lenže on túto informáciu nepožadoval a opäť sa staviate do pozície tej, ktorá je využívaná a dobrovoľne o sebe povie aj to, na čo sa vás nikto nepýtal. Je to ten typ muža, ktorý si vás drží na špagátiku, pretože by vás chcel ako priateľku s benefitmi. A na vás zostáva sa rozhodnúť, či by ste to chceli. No vaše hlboké presvedčenie vám to nedovolí. Vy viete, že priateľstvo s benefitmi je len úbohá fyzická príťažlivosť, ktorá by po čase aj tak vyprchala. A tak sa ho snažíte priateľsky (ob/vy)medziť. Najprv si z toho pán dotyčný robí žarty. Schytí vás menšia panika, čo ak a čo keby... Zahráte to do autu. No o pár dní na to, si uvedomíte akú veľkú chybu ste spravili. Mohli ste sa zbaviť požierača vašej energie. Namiesto zbavenia sa príťaže, ste si ho nechali kdesi blízko pri sebe. Čo keby a čo ak... Úbohé stvorenie, prebuď sa konečne. A povedz mu, čo je zač. Nestojí ti ani za fajku dymu. Pretože sa o teba nezaujíma. Chcel by ťa len rýchlo dostať. Zbav sa ho čo najrýchlejšie. Uľaví sa ti. Ak o teba prejavilo záujem jedno takéto indivíduum, určite sa za tebou otočí a niekto iný. Lepší.

Popri týchto dvoch typoch, sú tu aj takí, ktorí vám neustále pretínajú cestu. Snažia sa votrieť do vašej priazne. Občasnými správami, lichôtkami. No vždy sa ozvú v čase, keď vy ste už na nich zabudli, alebo sa nachádzate v čase a priestore, kedy je nemožné sa s nimi vôbec stretnúť. Stále vám omieľajú že si s vami čoskoro výjdu von, pripomínajú vám stále aká ste krásna, aj napriek tomu že to viete. Alebo vás po dlhom čase stretnút kdesi na ulici alebo v pube a uvedomia si aká ste super a sexi a premôže ich pocit, že možno by u vás mohli zaskórovať a dostať druhú šancu. Ale vy im ju nedáte len tak ľahko. Bo vaša pamäť aj srdce už sú kdesi inde. No a z toho hlasné výkriku, ktorý vyšiel z mužských úst nakoniec nezostane nič iného, len tichý tón, ktorý doznieva kdesi v minulosti.

Nakoniec tu máte človeka, ktorý sa nenachádza vo vašej časovej dĺžke. Plaví sa na psychických vlnách  vašej mysle, ale chýba vám jeho priama prezencia. Priama konfrontácia v realite vášho bežného života. Niekedy si prajete, aby tu bol pri vás. Aby ste mu denno-denne nemuseli písať čo váš potešilo, ale aby ste mu to mohli povedať zoči-voči. Aby vás, keď vám nie je hej - mohol čo i len objať.

To je to čo vám chýba najviac. Ten pravý fyzický kontakt s človekom, ktorý vám rozumie. Ktorý vie čítať vaše myšlienky a rozumie vašim pocitom. Ten ozajstný fyzický kontakt človeka s človekom. Možno preto toľko ráz upadáte do všetkých tých krátkych snovaní mužského pokolenia. Veríte, že medzi tými všetkými vydriduchmi sa nájde jeden menej skazený. No všetci z nich vás objímajú rovnako. Jeden s väčším rozkrokom, druhý s menším. No vy nehľadáte väčší, či menší. Táto myšlienka je vám úplne cudzia. Vám na tom až tak nezáleží. Ide o ten jednoduchý ľudský úkon. To pravé milenecko-priateľské objatie, pre ktoré by ste možno urobili aj ten krok späť.

A tak čakáte ďalej...

Ešte rok...

Ešte dva...

Ešte... 

Už...?

N.E.S.K.O.R.O

Ľuba Letná

Fontána si píska pieseň vysokých tónov,
čmeliak si letí najkratšou cestou domov;
a ja si tu sedím a čakám na lavičke pri divadle na teba, moja drahá.

Vysoký obor pnie sa vysoko nad vašim mestom,
kde pred 1150 rokmi prišli dvaja solúnsky bratia;
a ja si tu sedím a čakám na lavičke pri divadle na teba Ľuba, moja drahá.

Pokojné mesto prázdninové, tiché, teplé a vľúdne,
kde rozpoviem ti ako krásne a dobre mi je vo svete;
v meste,
kde fontána si píska pieseň vysokých tónov
a čmeliak si letí smerom domov.



Nitra 2013

Clivota

Vôňa domova, keď kráčate okolo "smrdutého" poľa;

Keď cítite vetrisko "prečesávajúc" vám hrivu;

Keď zrak sa vám slzou kalí pohliadnuc na krivky rodnej zeme;

Pohľad na farbami hýriace domy, s predzáhradkami úhľadne upravenými.

Poem N.2 (Slovak/English version)

Po horách, dolinách kráčame vedno spolu.
Tichúčky nohami šliapeme matku prírodu,
kde šumivý les hrá ľubozvučnú pieseň večera,
kde nieto hluku "tisícich tátošov" či "ozrutných kráv".

"Nazri mi do pravého oka, čo vidíš?"
- Kamennú studňu, drahá moja.

"No že, pozri do ľavého, čo sa v ňom zrkadlí?"
- Tichá voda, tichá voda, moja milá.

"Prilož si pery na moje čelo, čo cítiš drahý môj"
- Horko, padnutú pýchu a vráskavosť.

"Polož svoje prívetivé ucho k môjmu srdcu, ako sa ozýva?"
- Silné je, ako to moje. Vedno bijú, tak ako včera, dnes aj pozajtra.


English version of Poem N. 2:

Through woods and valleys we walk together,
silently, our feet are touching the grounds of mother Earth,
where rustling trees play the evening song,
where there´s no noise of metal horses and no disturbance of old oxen.

"Look into my right eye, what can you see?"
-It´s an old stone well, my dear.

"Oh, please look into my left one, what glistens in it?"
- Silent waters, silent waters, my lovely.

"Put your lips onto my forehead, what can you read?"
-There´s heath, broken pride and wrinkles on it.

"Oh, please put your kind ear onto my breast, how does it beat?"
-It´s as strong as mine. They beat together, as it was in March, is in April and will be in November.

Poem N.1

Oblaky, mračná, mrákoty,
milý môj robí drahoty.
Nechce mi kúpiť červený ručníček,
bo sa mu viac páči biely kapesníček.

Nebo, nebo, nebíčko,
pošepni mu tichúčko
za čím moje srdce piští,
nech sa tým ručníčkom rýchlo pyšním.

Dear God... I

Tento príspevok vznikal trochu ťažšie a trval mi napísať pár dní. Snáď preto, pretože bol príliš čerstvý a osobný.

Milý Bože,

tento deň mal byť jeden z dní, keď si vydýchnem a načerpám sily v prítomnosti mojich dvoch odlišných, no úžasných priateliek. Naproti tomu, zažila som hrozný otras a šok, z ktorého sa spamätávam ešte aj teraz o polnoci.

Bolo to nedávno, keď som svojej priateľke naznačila, že by som možno v budúcnosti chcela predať moje krásne červené auto, ktoré som si z potešenia a z toho, že niečo vlastním pomenovala "Jahoda". Viem, bolo to úsmevné. Nazývam veci menami, ktoré im neprináležia. Ale ty vieš aké ťažké a náročné je stať sa v cudzej krajine vlastníkom akéhokoľvek majetku. A hľa, našla som ju, moju drahú a krásnu Jahodu. Mala som s ňou na začiatku mierne problémy technického charakteru, ale všetko sa vyriešilo. A odvtedy bežala ako hodinky. Ja a ona, pyšne sme sa premávali po Barnes a okolí a z času na čas sme vyrazili na výlet s priateľmi.

Tak veľmi ma mrzí čo sa stalo. Stále mám pred očami ako chcem odbočiť do ľava, ale nemôžem bo je tam veľký nákladiak. Spomaľujem a chcem odbočiť, signalizujem, ale z ľavej strany sa stále valia autá. Ešte viac spomalím, no auto ktoré je za mnou ide stále rýchlo a nestíha spomaliť ako ja. Preto ma radšej obieha a tak sa vyhýbame zrážke. No auto, ktoré je za ním nestíha zareagovať a vráža do nás. Stále sa mi pred očami mihajú obrázky toho čo sa stalo. Útržky chvíľ, momentky jednotlivých sekvencií tejto nemilej udalosti.

Sedím v aute, snažím sa to predýchať. Ale namiesto toho spustím hysterický plač. Po pár minútach, keď ma moje dve priateľky utíšia, vystupujem z auta kráčajúc k vozidlu, ktoré do nás zo zadu narazilo. Dúfam, že v ňom nesedí veľa ľudí. Je v ňom gentleman, ktoré ho prvá otázka znie: "Are you alright, my love?" A ja som. Som v poriadku. Nič nemám zlomené, narazené, udreté. Som celá, celučičká, nepoškvrnená. Pretože Ty, nedáš dopustiť na tých, ktorých miluješ.

Nestihne ťa nijaké nešťastie *
    a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, *
    aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Keďže sa nikomu nič nestalo, ambulancia ani policajti neprišli. Za to nás prišla ratovať diaľničná služba. Prišli rýchlo a boli nám veľmi nápomocní. Na niekoľko minút zastavili dopravu, aby nás odtiahli z cesty na stranu a zabezpečili našu ochranu. Na krátku chvíľu sa zo mňa stala "kráľovná ciest" - "Queen of the Road". Na niekoľko minút, zastala premávka na jednej z najfrekventovanejších diaľníc v Anglicku. 

Dovolať sa do poisťovne a nahlásiť nehodu, nebolo najrýchlejšie, pretože sme mali slabý signál, ale stalo sa. O hodinu a pol, prišla pre nás odťahová služba a odviezla nás na najbližšiu vlakovú stanicu. Odtiaľ sme sa už dopravili každá so svojou pošramotenou mysľou a vytraseným telom domov.

No deň mi ešte neskončil. Keď vysadla som z vlaku, dala zbohom kamarátkam, prišla som na to, že nemám kľúče od domu. Nepočúvala som anjela strážneho, ktorého si mi zoslal. Pred tým, než odviezol auto do garáže poisťovne, spýtal sa ma, či sme si z auta zobrali všetko čo sme chceli. A my sme pritakali, že áno. Aké hrozné bolo moje zistenie, keď som si uvedomila, že "tesne" pred prahom domu, nemám sa ako dostať dnu.

Musela som teda začať obvolávať ľudí, ktorí by mohli byť v mojej blízkosti a pomôcť mi získať kľúče od domu. A veruže, aj som sa k nim dostala. Pretože ako sa píše v žalme 91:

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,*

ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším † a budem pri ňom v súžení,*

zachránim ho i oslávim.

Keď som už sedela doma po podrobnom rozhovore s poisťovňou, uzatvorenou poistnou udalosťou, uvedomila som si, že o dva dni mi pribudne na účet suma za ktorú si budem môcť kúpiť ďalšie auto. Nie nové, ale podobné. Ako sa vraví "Kráľ je mŕtv, nech žije kráľ." A nech opäť spolu najazdíme krásnych pár kilometrov, zažijeme nové dobrodružstvá a možno zajdeme aj ďalej do sveta. Presne tak, ako sme si to kedysi naplánovali s mojou drahou Jahodou.

Milý Bože, nedáš mi ustať a lámeš moju pýchu, trénuješ moje sebaovládanie, trpezlivosť a vieru, že všetko sa dobre skončí. Pomáhaš mi na mojich cestách a neopúšťaš ma, i keď ja Ťa občas prehliadam. Zostaň pri mne i naďalej, neopúšťaj ma. Trénuj ma vo vytrvalosti nikdy neskloniť hlavu a stratiť vieru v Teba. Uč ma ísť správnou rýchlosťou za cieľom, ktorý mi je určený. A ja sľubujem, že ťa vždy budem vzývať kdekoľvek sa budem nachádzať a pracovať.

Pomôž mi zostať na správnej ceste životom a nikdy nestratiť ten správny smer.

Amen.

Tvoja ovečka xxx


In English:

Dear God,

Today should have been one of those days, when I could relax and recuperate in the presence of my two different, but amazing girlfriends. But instead of that, I have experienced a terrible shock and I´m still shaking because of what has happened to me, though it is almost midnight

It was recently, when I mentioned to one of my friends that I might want to sell my beautiful red car in the future, which I have the pleasure to own and I named it "Strawberry". I know you´re smiling. I call things by giving them certain names. But you know how difficult and challenging it is to become an owner of any property in a foreign country. I beheld it, I found it, my dear and lovely “Strawberry”. At the beginning I had a slight technical problem with her, but everything was resolved easily and quickly. And since then, she ran like clockwork. Me and her, we proudly zoomed through Barnes and areas around South London and from time to time we went on a trip with my friends.

I am so sorry for what happened today. I still have the whole situation in front of me. I wanted to get to the left lane, but I couldn´t do that. There was a big truck coming along beside me. I was slowing down, showing that I want to go to the left but even behind the truck there were a lot of cars going so quickly. I decreased my speed a bit more, but the car which was behind me didn´t copy my actions. Its driver noticed it in the last minute so he did a little “S” drive to avoid a collision. Unfortunately, the car which was behind him hadn´t noticed it at all, and he hit the back of my right rear. I´m still having flashbacks and the pictures are coming back to me in certain sequences. Those scraps of moments are still blinking in front of my eyes.

I'm sitting in the car, trying to calm down. But instead of that I start crying hysterically. After a few minutes, when my two girlfriends calm me down, I´m getting out,  walking towards  the car which hit us from behind. I hope that there are not a lot of people in it. And there he is. The gentleman whose first question is: "Are you alright, my love?" And I am. I'm fine. I have nothing broken, struck, or hit. I am unharmed, completely perfectly unharmed. Because you won´t hurt anyone whom you love.

No harm will overtake you,
    no disaster will come near your tent.
For he will command his angels concerning you
    to guard you in all your ways;

Because nobody was hurt, ambulance or police didn´t arrive. Instead of that came Highway service. They came quickly and were very helpful. They managed to stop the traffic for several minutes just to keep us safe and they dragged the cars and us to the side to ensure our protection. For a very short moment, I became “the Queen of the road.” For several minutes, the traffic on one of the busiest motorways in England has stopped.

To get in touch with my  insurance company and report the accident  was very hard, because we had a weak signal. Eventually, we managed to call them and report everything as it has happenned. About an hour and a half later, the recover company came, loaded the broken car onto the lorry and drove us to the nearest train station. From there, we headed back home to London, each of us with battered mind and still very shaken.

When I though that we emptied the bag of adventures, it wasn´t  over yet. When I got off the train, said goodbye to my friends, it suddenly appeared to me, that I do not have my home keys in my bag. I did not listen to the guardian angel, whom you have sent to me. Before he drove the car into the insurance company´s garage, the lorry driver asked us  if we had taken everything out of the car that we need and want. And we all shook our heads that we had. How terrible was my reaction when I realised, just before I stood at the home platform, that there might be no way I could get in.

Therefore, I had started to call the people whom I thought might be near me and help me to get the keys of our house. And so, I got them. Because as it is written in Psalm 91:

Will protect him, for he acknowledges my name.
He will call on me, and I will answer him;
    I will be with him in trouble,
    I will deliver him and honor him.

When I was sitting at home after a detailed interview with the insurance company, I realised that in two days there will be a nice amount of money added to my bank account. Hence, I will be able to buy another car. Certainly, not a new one but similar. As we say in Slovakia, “The king is dead, long live the king.“ So, let´s get a new companion with which we can raid lovely couple of kilometers, experience new adventures and maybe we´ll go even further to discover more foreign countries. Let´s do it the exact way as we planned to do it with my beautiful and dear Strawberry.

Dear God, you won´t let me stop, you're breaking my pride, you challenge me in my self-control, patience and faith that everything will end up well. You guide me on my travels and are always with me, even though I sometimes overlook you. Please, stay with me and continue to be by my side. Give me endurance not to withdraw and bend my head when I think I´m loosing and help me to keep my faith in you. Teach me to drive the best speed for which I need to go. And I promise that I always will call your name anywhere and anytime I will work or relax.

Help me to stay on the right way of my life and never let me lose the right direction.

Amen.

Your little Lamb xxx

The importance of a Soulmate VI

Tento príspevok bude patriť jednej duši, ktorú som opäť stretla na vysokej škole. Nebude to muž, ale žena. Možno sa vo mne začína prebúdzať feministka. Skladám hold ďalšej priateľke, súputníčke a podporovateľke, vždy vernej fanynke (vždy prišla na môj koncert), ktorá ma nikdy neopustila a vždy ma čímsi prekvapila a pred dvomi rokmi aj navštívila spolu s ďalším mojim priateľom v Londýne.

Milá fanynka,

volám ťa Kráska, pretože si krásna.

Volám ťa Kráska, pretože aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, máš úprimné a dobré srdce.

Volám ťa Kráska, pretože máš štýl a si vždy elegantná.

Volám ťa Kráska, pretože život bez teba by bol príliš všedný. 

Nemať sa navrátiť k úprimnému priateľovi, keď zavítam na Slovensko, k človeku, ktorý ma vždy pobaví a pri ktorom môj duch pookreje, by bolo márnou cestou.

Si dôvodom prečo mi chýba moja rodná zem. A ten dôvod chcem aby pretrval. Chcem a budem sa vždy snažiť k tebe navrátiť a vždy ťa nájsť kdekoľvek budeš. Aj keď nie vždy zdieľam ten istý entuziasmus a názory na život, vždy to budeš ty ku komu sa budem neustále navracať. Pretože môj život bez opozita by bol márny. Neúplný.

Každý človek potrebuje priateľa, obraz toho, čím byť nechce. Ale potrebuje bod, obraz kam smeruje. A ty si to dotiahla riadne ďaleko. Začala si výbornou diplomovou prácou a pokračovala si v úpenlivej a nepretržitej vedecko-pedagogickej práci naďalej. Ja som tiež začala, ale skončila som kdesi tesne pred koncom. Dlhšie sme spolu nepísali, netelefonovali. Možno už teraz dopisuješ monografiu a čoskoro ašpiruješ na docentúru. Šikovná si, Kráska moja.

Nedávno som len tak prešla tvoju fb stránku. A vidím, že opäť nie si sama. Smiem jasať nad novým objavom, či je ešte príliš skoro? Ja by som ti tak veľmi dopriala nájsť toho, po kom už dlhšie túžiš. Si nezávislá feministka, podobne ako ja a nám sa to opozitum ťažšie hľadá. Minulé leto si bola pri tom, pamätáš, ako zle som sa spálila? A v to leto keď si bola s pánom doktorom u mňa na návšteve, aj vtedy som sa veľmo popálila.

Myslím, že v tom čase ste mi obaja návštevníci naznačili, že to nie je to pravé "orechové", ale ja som mala príliš zahmlené videnie. To leto minulé, bolo nakoniec v nešťastí, šťastné. A opäť si bola pri tom. A aj si mi poradila. Ja len ľutujem, že som to nezvládla lepšie. Odpusť mi, Kráska moja.

Milujem naše spoločné výlety a úlety. Nebolo ich veľa. Ale vždy stáli za to.

Volám ťa Kráska, bo si mojou oporou keď ťa potrebujem.

Volám ťa Kráska, bo mi tlieskaš na javisku a aj vtedy keď mi nie je hej.

Volám ťa Kráska, bo vždy keď sa navrátim domov, si medzi prvými kto ma víta s otvorenou náručou.

Volám ťa Kráska, bo vždy vravíš pravdu a na nič sa nehráš.

Chýbaš mi Kráska a ja dúfam, že sa mi čoskoro vydáš! xxx