Charity Theatre I

Dôvod prečo sa človek angažuje v miestnych komunitách tkvie v pocite uspieť a byť vážený spoločnosťou, že niečo dokázal. Snažíme sa prebiť našu osamelosť a otupnosť dní tvorbou niečoho čo v nás prebúdza zmysly a pomáha nám vytrhnúť sa z každodennej všednej reality.

Každý z nás je hercom, amatérom. Tvoríme, pretvárame si svet slovami, písaním blogov, zadávaním statusov na rôznych chatových a iných ´svetových´ stránkach, getikulujeme rukami, nohami ako mímy v cirkusovej aréne, žonglujeme vlastným životom a ovplyvňujeme životy iných. Vytvárame a pretvárame si svet okolo nás. No herec profesionál ma tú nevýhodu, že sa jeho abnormálny svet kríži až príliš so svetom reálnym. Kdežto ten náš je len slabým úskokom pred tvrdou realitou, ktorú máme každý deň na stole.

A tak i ja som zvolila malý úskok z reality, realizovaním sa v miestnej divadelne komunite. Hráme divadlo (panto, muzikály, komédie i drámy). Tancujeme a spievame si. Prezliekame sa do kostýmov, ktoré ak by sme sa vnich ocitli na ulici, vzbudili by záujem okoloidúcich, možno aj mierne úškrny. No, nás to baví. Keď skočníme večer v práci, tri krát do týdňa sa stretáme. Prednášame si verše a repliky, ktoré sme sa naučili po ceste metrom, autobusom. Snažíme sa rozpomänúť si kde sme stáli, čo sme robili, kde sme ukročili, vyskočili, skrčili sa, otočili, nebodaj museli fingovať pád... A to všetko za podpory režiséra a ostatných ľudí, ktorí sa podieľajú na tomto diele.

Mojim prvým počinom bola účasť na muzikály Guys and Dolls (možno si niekto spomeniete na Franka Sinatru alebo Marlona Branda ktorý tak jedinečne zaspieval pieseň ´Luck be a Lady Tonight´), kde som hrala nielen jedno z dievčat v Hot Boxe, ale tiež aj kubánsku tanečnicu. A ten tanec stál za to. Štyri týždne pred premiérou som ani netušila, že budem musieť tancovať v rytme one-two- cha-cha-cha. O to viac ma potešilo, keď za mnou prišla naša choreografka a behom pár hodín sme mali nacvičenú výbornú choreografiu s pitkou a bitkou. Nič to za to, že pri poslednom predstavení môj partner zachytil iba polovicu môjho tela pri poslednej otočke. Ten adrenalín a krása pohybu, to je to čo sa počíta a čo spravilo posledné predstavenie jedinečným.