Počas popoludnia blízko mosta si sadnete na lavičku a jete svoj draho zarobený sendvič. Sedíte a pozeráte sa ako krásne je okolo vás. Ste opäť sama, bez priateľa, ktorý by vás akokoľvek ponížil, ublížil vám a kocháte sa poslednými lúčmi slnka, ktoré sa v ten mesiac vrátilo do mesta len preto, aby vás ožiarilo a potešilo.
Vaše opálené nohy decentne preložené jedna cez druhú, prilákajú nečakaného okoloidúceho, ktorý má túžbu si sadnúť na lavičku a zapáliť si cigaretu. A keďže táto lavička je navôkol jediná z polovice voľná, nezdráhate sa a dovolíte mu prisadnúť si. Jediní okoloidúci, ktorí vám kazia vaše odpoludnie sú hrozné holuby, ktoré si vaše okolie pomýlili s letiskovou dráhou na Heathrow. Ich drzosť nemá hraníc rovnako ako drzosť Ryanairu pýtať si peniaze za služby, ktoré by mali poskytovať zdarma a bez okolkov. Začnete sa teda holubom vyhrozovať a plašiť ich že ak neprestanú, stanú sa obeťou vašej večere. Nebolo by na tom nič hrozného alebo menej komického ak by ste si to povedali len sama pre seba, no ich jednostajné dobiedzanie vás prinútilo povedať to nahlas, čo vášho prisediaceho natoľko pobavilo a rozosmialo, že spolu začnete nenútene konverzovať a skončíte pri výmene osobných údajov s náznakom čoskorého videnia sa.
Ľahkosť konverzácie s neznámym človekom vo vás opäť rozprúdi krv a čakáte čo sa bude diať ďalej. O týždeň neskôr sa stretáte na tom istom mieste, kde sa vám onen neznámy prítomný príjemne dvorí a pomaly ale isto začnete veriť, že nie každý tvor mužského pohlavia je zatratenia hodný. Dohodnete si ďalšie stretnutie a ani neviete ako, znovu plávate v riekach lásky a porozumenia. No takto idylicky sa dá žiť iba chvíľu. Neskôr zistíte, že sú medzi vami rozdiely. Oveľa neskôr zistíte, že niektoré rozdiely sú neprekonateľné. Po určitom čase ho začnete nenávidieť, pretože je to práve on kto sa nechce zmeniť. Vy ste urobili zmenu, ale na druhej strane je mŕtvo. Nič, žiadna odozva. Znenávidíte ho, pretože aj keď u (ne)známeho tvora zmena nenastala, stále je tu, snaží sa vám to vynahradiť, no vy čakáte len na tú jednu zmenu a tá neprichádza. A vy viete, že ani nikdy nepríde. Nikdy nezačne myslieť na niečo viac ako len na príjemné užívanie si života. Ale vy chcete od života niečo viac - chcete sa usadiť, premýšľate nad budúcnosťou rodiny, no z druhej strany neprichádza žiadna odpoveď.
Pozbierate si teda všetkych krásne spomienky, po všetkých tých zlých vzťahoch, zapamätáte si len tento krásny a jedinečný, poviete že vám bolo krásne. Keďže však vy chcete od života viac, necháte vášho (ne)známeho odísť. Začnú vám chýbať jeho ranné správy, jeho večerné otázky aký ste mali deň. No vaše ciele, odhodlanosť a tvrdosť v srdci, ktorú ste si v novom meste vypestovali, vám velí nepoddávať sa ´slabým´ pocitom.
Otrasiete si prach zo sandálov a pohnete sa ďalej...
No comments:
Post a Comment