Nezúčastnila som produkcie ďalších dvoch hier, ktoré naša spoločnosť vyprodukovala, ale pridala som sa neskôr ako členka súboru k realizácii ´panto´, pantomímy Jack and the Beanstalk. Pozor, ako píše Wikipedia, netreba si mýliť pantomímu, s mímovaním ;-). Anglická pantomíma je hra s rôznymi piesňami, gagmi a inými vylomeninami, ktoré sa hrajú v čase Vianoc a na konci roka. Je to hra kde hlavné ženské postavy hrajú muži a opačne. Čím sa vlastne docieli ešte väčšia zábava.
Tentoraz som však nezostala len hereckou účastníčkou, ale tiež som si vyskúšala aké to je maľovať na veľké plátno, na obrovskú drevenú plochu v rôznych farbách a ich odtieňoch. Čas ktorý strávite pri stavbe a maľovaní vás naučí trpezlivosti. Posilní vaše ruky, znečistí vaše oblečenie a telo, ale pocit zadosťučinenia neprebije nič z toho ohavného čo sa vám doteraz pri umeleckej činnosti stalo. Umelec je vlastne strojcom a zdrojom vlastnej špiny. Otázka je, či to stálo za to. V mojom prípade - áno. Scéna ako z rozprávky.
A výsledný ´performance´- ešte lepší. Nie je nad to byť občas členom chóru a snažiť sa splynúť s davom.
Ešte lepšie sú potom stavy po každom predstavení v pube, kde spoznáte svojich kolegov z inej stránky. Veselých aj utrápených, živých aj polomŕtvych, pretože melú z posledného. Najlepšie sú však cesty domov, keď si uvedomíte, že najbližšie WC je asi 10 minút chôdze a vy viete, že to nezvládnete. A tak začnete hľadať ´mŕtvy´ roh, kde by ste mohli uľaviť svojmu mechúru a tiež tak ťažko skúšaným nervom. Až nájdete jeden strom, veľký strom, za ktorý sa schová vaše krásne pozadie. Uvoľníte sa a spustíte tú svoju. Zaplaví vás pocit zadosťučinenia a uvoľnenia. Presne taký pocit aký vás opantal pri poslenom dotyku štetca na plátno, ktoré keď uschlo stalo sa súčasťou jedinečnej scény.
Umelec je naozaj zdrojom vlastnej špiny...
No comments:
Post a Comment